Slovácko
Z Wikipédie
Slovácko je národopisná oblasť južnej Moravy juhovýchodne od Brna, ktorej prirodzené hranice tvorí na severe a severozápade pohorie Ždánický les a Chřiby, na juhovýchode hrebeň Bielych Karpát na moravsko-slovenskej hranici a na juhu tok rieky Dyje. Obsahuje okres Hodonín a okres Uherské Hradiště, zasahuje do okresu Zlín a okresu Břeclav. Delí sa na národopisné podoblasti Luhačovické Zálesí, Moravské Kopanice, Horňácko, Dolňácko, Podluží a Hanácké Slovácko. K Slovácku je po novom priradená aj oblasť Podpálaví v okolí Mikulova, kde došlo po druhej svetovej vojne k odsunu pôvodného prevažne nemecky hovoriaceho obyvateľstva a miestnych chorvátskych usadlíkov.
Dnešné Slovácko v 9. storočí pravdepodobne tvorilo politické jadro Veľkej Moravy. Potom jeho východná časť patrila do Uhorska, dnešná hranica vznikla až v 12. storočí. Ottův slovník naučný (začiatok 20. storočia) Slovácko ešte uvádza ako súčasť Slovenska (vtedy chápaného ako územie prevažne obývané Slovákmi).
[úprava] Schéma podoblastí Slovácka
Členenie Slovácka prešlo za posledné storočie významným vývojom. Zmeny súviseli predovšetkým s rozvojom národopisných poznatkov. Rozdelenie na podoblasti je založené na odlišnostiach typu krajiny, bývalého spôsobu života, poľnohospodárstve, pôvodu obyvateľov, nárečí, ľudovej hudby, pôvodnej ľudovej architektúry a podobne. Významným prvkom sú kroje.
Dnes prevažuje nasledujúce členenie. Slovácko sa delí na 7 podoblastí vrátane Podpálaví. Podstatnú časť tvori Dolňácko, ktoré sa delí na 4 časti.
- Podluží
- Horňácko
- Hanácké Slovácko
- Luhačovické Zálesí
- Moravské Kopanice
- Podpálaví, používajú sa aj názvy Charvátsko alebo Mikulovsko
- Dolňácko
- Uherskohradišťské Dolňácko (skrátene aj Uherskohradišťsko)
- Strážnické Dolňácko (Strážnicko)
- Kyjovské Dolňácko (Kyjovsko)
- Uherskobrodské Dolňácko (Uherskobrodsko), používa sa aj starší názov Záhoří (tento názov je dosť rozšírený a mimo územia Slovácka existujú iné oblasti pomenované podobne, napríklad Hostýnské Záhoří alebo slovenský región Záhorie.
