Slovinci
Z Wikipédie
-
- Slovinci bol aj názov slovanského kmeňa v dnešnom Poľsku, pozri Pomoranskí Slovinci
Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
Obsah |
[úprava] Jazyk
Slovinčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa latinka.
[úprava] Náboženstvo
Sú prevažne rímskokatolíci.
[úprava] Dejiny
Ich predkovia prišli na dnešné územia v 2. pol. 6. storočia. Ich pôvodné územie pokrývalo aj východné dnešné Rakúsko (až po Dunaj) a ďalšie alpské údolia (tzv. alpskí Slovania). V 8. storočí ich územie ovládli Bavori, neskoršie Franská ríša. Archeologickým prejavom Slovincov v 9.-10. storočí bola tzv. karantánska kultúra (köttlašská kultúra). Slovinci boli v priebehu dejín z veľkej časti germanizovaní, zostali len Slovinci v dnešnom Slovinsku a menšiny najmä v Rakúsku a Maďarsku.
[úprava] Súvis so Slovákmi
Slovinci a Slováci
- majú vo vlastných jazykoch historicky to isté meno (porovnaj prídavné meno „slovensky“ v slovinčine a „slovenský“ v slovinčine), a to adaptovaný výraz slověne (čítaj sloväne alebo slovene; v slovenčine často nesprávne „prekladané“ ako Slovieni), čo bolo zrejme pôvodné označenie všetkých alebo aspoň Slovanov Karpatskej kotliny a okolia; iba v slovenčine došlo v 15. storočí - aj to len v mužskom rode podstatného mena - k zmene koncovky na (Slov)-ák.
- boli až do príchodu Maďarov a potom ešte aj v rámci Uhorska prinajmenšom do konca stredoveku bezprostrední susedia - podľa toponymie prebiehala slovensko-slovinská jazyková hranica v dnešnom juhozápadnom Maďarsku (pozri knihu: Stanislav Ján, Slovenský juh v stredoveku I.,II.;NLC 1999)
