Virginia Woolfová

Z Wikipédie

Virginia Woolfová
anglická spisovateľka
Narodenie	25. január 1882 Londýn
Úmrtie	28. marec 1941 pri Lewes, Spojené kráľovstvo
Pozri aj Biografický portál

Virginia Woolfová (* 25. január 1882, Londýn – † 28. marec 1941, pri Lewes, Spojené kráľovstvo) bola anglická spisovateľka, kritička, esejistka a feministka. Zároveň bola v medzivojnových rokoch členkou Bloomsbury Group.

[úprava] Život

Adeline Virginia Stephenová sa narodila v Londýne a bola vychovaná spolu s niekoľkými vlastnými súrodencami aj súrodencami z prvého matkinho manželstva v typickej viktoriánskej rodine na adrese 22 Hyde Park Gate. Už v mladosti mala psychické problémy, predovšetkým v období po matkinej smrti roku 1895. V roku 1904 zomrel na rakovinu aj jej otec Sir Leslie Stephen, známy redaktor, literárny kritik a zakladateľ Dictionary of National Biography. Keď v roku 1906 zomrel brat Toby, Virginia sa znova psychicky zrútila a prvý raz sa pokúsila spáchať samovraždu. So sestrou sa po otcovej smrti presťahovali do Bloomsbury, kde sa neskôr začala schádzať skupina intelektuálov a umelcov. Do kruhu priateľov patril Lytton Strachey, Vita Sackville-Westová, Roger Fry, Clive Bell alebo John Maynard Keynes. Bloomsbury Group a jej názory ovplyvnili aj dielo Virginie Woolfovej, ktoré sa môže chápať ako dialóg s Bloomsbury a konkrétne s ich sklonom k doktrinárskemu racionalizmu.

Virginia sa v roku 1912 vydala za Leonarda Woolfa, kritika a autora statí o ekonomike. V roku 1917 Woolfovci kúpili ručný tlačiarenský stroj a založili nakladateľstvo Hogarth Press, ktoré vydalo nielen niektoré knihy Virginie Woolfovej, ale aj iné významné modernistické diela, vrátane básní T. S. Eliota alebo prekladu kompletného diela Sigmunda Freuda.

V roku 1941 prišla pod vplyvom svetovej vojny ďalšia, neobyčajne silná duševná kríza, Virginia Woolfová trpela hlbokými depresiami. Keď 28. marca 1941 bomba zničila jej dom v Rodmelle., spáchala samovraždu utopením v neďalekej rieke Ouse.

[úprava] Dielo

[úprava] Romány

Jej prvý román The Voyage Out (Plavba) vyšiel po šesťročnej práci v roku 1915. Pôvodný názov bol Melymbrosia, ale Virginia ho zmenila potom, ako bol vďaka nemu knihe prisudzovaný politický kontext. V roku 1919 vyšiel druhý román Night And Day (Noc a deň), ktorý je svojím poňatím, rovnako ako predchádzajúce dielo, ešte tradičným románom. Dej sa odohráva v Londýne, Woolfová v ňom porovnáva životy dvoch priateliek Katherine a Mary. V 20. rokoch sa vo Woolfovej tvorbe začal presadzovať nový, poetickejší a subjektívnejší štýl, ktorý jej umožnil vyjadriť myšlienky postáv a orientovať romány omnoho intímnejšie a introspektívnejšie. Jacob´s Room bol vydaný v roku 1922, vychádzal zo života a smrti jej brata Tobyho, a tu sa prvý raz tento nový štýl presadil. Nasledovali romány: Mrs. Dalloway (Pani Dallowayová) v roku 1925, To The Lighthouse (K majáku) v roku 1927 a The Waves (Vlny) v roku 1931. Tieto romány ju zaradili k najvýraznejším a najuznávanejším novelistom svojej generácie. Cieľom týchto prác bolo odhalenie ženského vnútra a skúseností ako alternatívy k dominujúcemu mužskému pohľadu na svet.

Zvláštnu pozíciu má román Orlando, vydaný v roku 1928, sledujúci osud hlavného/hlavnej hrdinu/hrdinky, ktorý/ktorá prechádza rôznymi dobami, od alžbetínskeho dvora až do roku 1928.

[úprava] Eseje

Virginia Wollfová bola aj plodnou esejistkou, napísala viac ako 500 esejí do rôznych časopisov a zbierok. Táto jej činnosť začala v roku 1905 v Times Literary Supplement. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch napísala niekoľko zväzkov kritických statí - v knihe „Vlastná izba“ (1929), ktorú prvý raz predstavila pri prednáške na univerzite v Oxforde a v knihe „Tri guineje“ (1938) sa zaoberala predovšetkým problematikou feminizmu a problémami, s ktorými sa stretávajú ženy-spisovateľky. Zo spomínanej knihy pochádza aj známy citát: …Písanie ženy je vždy ženské, nemôže byť inak než ženské, a prinajlepšom je veľmi ženské…. Dlho obchádzaný a potlačovaný ženský prístup k písaniu podľa jej slávnej formulácie vyžadoval „päťsto libier ročne a vlastnú izbu“.

[úprava] Význam

Virginia Woolfová patrí k najvýznamnejším modernistom 20. storočia, je považovaná za veľkú inovátorku v oblasti anglického jazyka a jeho použitia v beletristickom diele. Vo svojich dielach experimentovala s psychologickými motívmi a rôznymi možnosťami prerušovaného rozprávania a chronológie, sústredila sa na emocionálne stavy svojich postáv.

Jej dielo a aktivity majú nepochybne význam aj pre školstvo a pedagogiku. V Troch guineách (Three Guineas, 1938), ako aj vo Vlastnej izbe (A Room of One´s Own, 1929) vyjadruje presvedčenie, že kvalitné vzdelávanie by malo byť dostupné nielen pre mužov (z vyšších vrstiev), ale rovnako aj pre ženy. Zákon z roku 1919 by mal zabezpečovať rovnoprávnosť žien a mužov, no v skutočnosti ženy majú aj tak minimálny dosah na veci verejné a aj ich súkromný život je závislý od finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Preto potrebujú vzdelanie a kvalifikáciu, ktorá by im umožnila zamestnať sa a nebyť závislá od otca či manžela.

Woolf sa kriticky vyjadrovala na adresu súdobého vzdelávacieho systému, predovšetkým univerzity. V Troch guineách si kladie otázku, do akej miery sú práve tieto školy zodpovedné za vojnu a neľudskosť v spoločnosti. Teoreticky sa zaoberala reformou vzdelávacieho systému, resp. vytvorením úplne nového systému, ktorý by v mladej generácii nepodporoval súťaživosť a egoizmus, ale humánne a kooperatívne postoje.