Ľudovít Fulla
Z Wikipédie
Ľudovít Fulla (* 27. február 1902, Ružomberok – † 21. apríl 1980, Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľom výtvarného umenia 20. storočia na Slovensku. Jeho tvorba mala zásadný význam pre zrod slovenskej výtvarnej moderny.
[úprava] Štúdium
Ľudovít Fulla študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave a v rokoch 1922 -1927 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u prof. Hofbauera a prof. Kyselu.
[úprava] Pôsobenie
Po ukončení štúdia pôsobí najprv ako učiteľ na meštianskej škole v Senici, potom ako profesor na gymnáziu v Malackách a v rokoch 1929 - 1939 ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde sa spriatelil s Mikulášom Galandom. Po roku 1949 pôsobil Ľudovít Fulla niekoľko rokov vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v rokoch 1952 - 1956 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, v rokoch 1956 - 1962 pôsobil v Žiline, kde si zriadil svoju osobnú galériu a od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku.
[úprava] Tvorba a výstavy
Na začiatku tridsiatych rokov vystúpil Ľudovít Fulla spolu s Mikulášom Galandom pred verejnosť s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v ktorých: „vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia.“
Ľudovít Fulla vystavoval v Bratislave, Žiline, Varšave, Prahe a Košiciach.
V roku 1936 bol Ľudovít Fulla odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne, nasledujúci rok získal Grand Prix za obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. V roku 1963 dostal titul národný umelec.
Za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku v roku 1969 daroval štátu množstvo svojich diel.