Bratislava

Z Wikipédie

Bratislava
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Bratislavský
Okres:	Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V
Región:	Bratislava a okolie
Poloha:	48° 08' s. š. 17° 06' v. d.
Nadmorská výška:	126-514 m n.m.
Rozloha:	367,9 km²
Počet obyvateľov:	425 459 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	1156 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	907
Nacionále
ŠÚJ:	582000
EČV:	BA
PSČ:	8XX XX
Telefónna predvoľba:	0 2
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Bratislava Primaciálne nám. 1 814 99 Bratislava
Web:	www.bratislava.sk
E-mail:	sluzbyobcanom@bratislava.sk
Telefón:	59356111
Fax:	54435037
Politika
Primátor:	Ing. Andrej Ďurkovský (SDKÚ-DS,KDH)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis, hovorovo aj Blava) je hlavným a najľudnatejším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja.

Sídli tu vláda, parlament, rôzne úrady a ministerstvá. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je tiež mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Konkatedrála svätého Martina.

Je to aj moderné a dynamicky sa rozvíjajúce mesto s mnohými zaujímavými budovami a stavbami, z ktorých najvýraznejším je Nový most na Dunaji, siedmy najväčší zavesený most na svete a stavba 20. storočia na Slovensku.

Obsah 1 Polohopis 2 Podnebie 3 Časti mesta 4 Námestia 5 Vodné toky 6 Vodné plochy 7 Obyvateľstvo 8 Kultúra a zaujímavosti 8.1 Divadlá 8.2 Múzeá 8.3 Veda 8.4 Hudba 8.5 Kiná 8.6 Stavby 8.6.1 Pamiatky 8.6.2 Kostoly 8.6.3 Mosty 8.6.4 Pomníky 8.6.5 Výškové budovy 8.6.6 Nové mestské štvrte 8.7 Parky 8.8 Šport 8.8.1 Futbal 8.8.2 Hokej 8.9 Zábava 8.10 Pravidelné podujatia 8.11 Kulinárske špeciality 8.12 Turizmus 9 Hospodárstvo 9.1 Ekonomika 9.2 Dôležité firmy 10 Doprava 10.1 Cestná doprava 10.2 Železničná doprava 10.3 Mestská hromadná doprava 10.4 Letecká doprava 10.5 Lodná doprava 11 Dejiny 11.1 Názov 12 Rodisko 13 Čestné občianstvo 14 Partnerské mestá 15 Pozri aj 16 Externé odkazy 16.1 Fotografie 16.2 Videá 16.3 Iné 17 Literatúra

[úprava] Polohopis

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,9 km² je najväčším mestom Slovenska. Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

[úprava] Podnebie

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

[úprava] Časti mesta

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie na spolu 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Katastrálne územia sú identické s mestskými časťami, ibaže Nové Mesto je rozdelené na Nové Mesto + Vinohrady a Ružinov na Ružinov + Trnávka + Nivy. Kurzívou sú uvedené menšie (neformálne) mestské časti:

Okres	Mestská časť	Miestna časť
Okres Bratislava I	Staré Mesto	-
Okres Bratislava II	Ružinov	Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka
	Vrakuňa	Dolné hony
	Podunajské Biskupice	Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami
Okres Bratislava III	Nové Mesto	Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky/Kuchajda , Vinohrady
	Rača	Krasňany, Rača, Východné
	Vajnory	-
Okres Bratislava IV	Karlova Ves	Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Rovnice
	Dúbravka	Podvornice, Záluhy, Krčace
	Lamač	Podháj, Rázsochy
	Devín	-
	Devínska Nová Ves	Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Stred, Vápenka
	Záhorská Bystrica	-
Okres Bratislava V	Petržalka	Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj
	Jarovce	-
	Rusovce	-
	Čunovo	-

[úprava] Námestia

Najznámejšie námestie v Bratislave je Hlavné námestie nachádzajúce sa v centre mesta. Naposledy bolo zrekonštruované v roku 2005, kedy bola kompletne vymenená dlažba. V blízkosti sa nachádza aj Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie. V centre sa nachádza aj Námestie SNP. Kamenné námestie, nachádzajúce sa v strede Starého mesta, je v prípravných prácach na celkovú rekonštrukciu. Má byť miestom zaujímavej a modernej architektúry a zelene.

[úprava] Vodné toky

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava.

Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

[úprava] Vodné plochy

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D61, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

[úprava] Obyvateľstvo

Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania (ateisti) 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlá

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do doku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – činohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha, Divadlo Astorka Korzo '90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

[úprava] Múzeá

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea ([1]), ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868 ([2]). Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v najužšom bratislavskom dome na Židovskej ulici oproti Dómu sv. Martina, Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti rešťaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu je mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici a Mauzóleum Chatama Sófera. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.

[úprava] Veda

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Má na to pritom veľmi dobré podmienky, pretože sa nachádza na úpätí Malých Karpát, čo je lokalita veľmi vhodná na výstavbu observatória, ktoré by mohlo prispieť k popularizácii astronómie v tomto meste a okolí. Podobne je to s planetáriom, čo je dnes takmer štandardná súčasť každého moderného a kultúrneho mesta. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

[úprava] Hudba

• Bratislavské hudobné slávnosti - festival vážnej hudby
• Bratislavské jazzové dni - medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením
• sídlo Slovenskej filharmónie

[úprava] Kiná

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, Istropolis Cinema Center v Polus City Center na Vajnorskej ulici a multikino Palace Cinemas v centre Aupark na Einsteinovej ulici. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Hviezda, Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Program bratislavských kín je možné nájsť napríklad na stránke http://www.kinoserver.sk/.

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Národné múzeum.

• Academia Istropolitana
• Hrad
• Devínsky hrad
• Erdödyho palác
• Grassalkovichov palác - Prezidentský palác
• Letný arcibiskupský palác
• Michalská brána
• Mirbachov palác
• Palác Leopolda de Pauli
• Primaciálny palác
• Slovenské národné divadlo
• Slovenská filharmónia
• Slovenská národná galéria
• Stará radnica (Bratislava)
• Mauzóleum Chatama Sófera
• Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy
• Zichyho palác
• Televízna veža na Kamzíku

[úprava] Kostoly

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Dóm svätého Martina. Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík.

[úprava] Mosty

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890 a v roku 1945 bol zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972, na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Prístavný most postavený v roku 1985 je najvyťaženejší most v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľničný most a súčasť diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničný most spájajúci diaľnicu D1 a D2 a prvý betónový most v Bratislave.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

[úprava] Pomníky

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957-1960 a odhalený pri príležitosti oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.

[úprava] Výškové budovy

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 115 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr Premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.

Príkladom takejto plánovanej modernej štvrte je aj projekt v blízkosti novej štvrte Eurovea pri dunajskom nábreží, ktorý počíta aj s dvojicou 135 metrov vysokých polyfunkčných budov pri existujúcej výškovej budove Tower 115. Tieto budovy budú vzdialene pripomínať zničené "dvojičky" v New Yorku World Trade Center. Názov projektu je Panorama City a na jar roka 2007 sa začína vo výstavbe.

[úprava] Nové mestské štvrte

V Bratislave prebieha výstavba viacerých nových moderných mestských štvrtí, predovšetkým na dunajskom nábreží a v jeho okolí.

Pri Parku kultúry a oddychu je vo výstavbe štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahovať zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá má byť dokončená v roku 2009 a má obsahovať obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.

[úprava] Parky

Bratislava je mesto mimoriadne bohaté na parky, za čo vďačí svojej polohe na úpätí Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

[úprava] Šport

[úprava] Futbal

• ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka)
• FC Artmedia Bratislava (oficiálna stránka)
• FK Inter Bratislava (oficiálna stránka)

[úprava] Hokej

• HC Slovan Bratislava - majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska

[úprava] Zábava

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

[úprava] Pravidelné podujatia

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporiadava Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín.

[úprava] Kulinárske špeciality

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

[úprava] Turizmus

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáčik, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan "Little Big City" (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom (ukážka), pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

[úprava] Hospodárstvo

[úprava] Ekonomika

Bratislava je najprosperujúcejšie slovenské mesto a v rámci nových krajín Európskej únie je to druhé mesto (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa, kde dosahuje viac ako 129,30 % priemeru Európskej únie (2004 Eurostat). Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

[úprava] Dôležité firmy

V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

[úprava] Doprava

[úprava] Cestná doprava

Bratislava je napojená na diaľnicu D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica. Pripravuje sa napojenie miest Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Plánuje sa jej rozšírenie až do Viedne.

S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Prahy cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska.

Nachádza sa tu aj tunel Sitiny vedúci medzi Mlynskou Dolinou a Lamačom. Je súčasťou diaľnice D2 a pre dopravu bude otvorený do konca júna 2007.

[úprava] Železničná doprava

V Bratislave sa nachádza niekoľko železničných staníc, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti ulice Šancová. Okrem vnútroštátnej prepravy je možné využiť vlaky aj na cestu do Českej Republiky, Maďarska, Rakúska, prípadne priame vozne do Poľska, Bieloruska a Ruska. Druhá najdôležitejšia stanica je stanica Bratislava - Petržalka, ktorá je používaná predovšetkým pre vlaky do Viedne. Okrem hlavnej linky Bratislava - Viedeň, tu zastavujú aj InterCity vlaky na trase Košice - Viedeň a vlaky smerom do Maďarska. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo a tak väčšina nástupišť chátra. Zmena by mohla nastať po spustení premávky na európskom koridore LGV Est (Bratislava - Paríž). Dôležitou stanicou je aj Bratislava - Vinohrady. Ďalšie železničné stanice sa nachádzajú aj v okrajových častiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.

Do budúcnosti sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta a to predovšetkým po plnom spustení Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (IDS BSK). Výsledok by mal byť podobný systém ako viedenský S-Bahn.

[úprava] Mestská hromadná doprava

V Bratislave funguje mestská hromadná doprava, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy. Je riešená autobusmi, trolejbusmi a električkami, pričom sa plánuje vybudovanie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy na báze rýchlodrážnej električky, ktorá by využívala aj existujúce koľaje. Prioritou je hlavne rýchle spojenie Petržalky s centrom mesta, pričom dráha rýchlej električky by mala viesť cez Starý most, cez ktorý premávali električky ešte začiatkom minulého storočia.

V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, táto však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Dnes sa uvažuje o výstavbe rýchlej električky namiesto a na mieste spomínaného metra. Podobná električka funguje v mnohých svetových mestách porovnateľnej veľkosti.

Električky v Bratislave sú výnimočné rozchodom koľají, ktorý je 1000 mm namiesto 1435 mm, ktorý sa používa takmer všade vo svete.

Od 15. februára do 7.apríla 2006 súkromná firma CityLink prevádzkovala v Bratislave mikrobusy (s kapacitou 14 osôb) nepretržite premávajúce na určených trasách v určenom čase a zastavujúce na znamenie cestovateľa kdekoľvek na trase (vrátane zastávok MHD). Napriek nízkej cene sa však tzv. "mašrutky" udržali v prevádzke len necelé dva mesiace.

[úprava] Letecká doprava

V Bratislave sa nachádza najväčšie letisko na Slovensku - Letisko Milana Rastislava Štefánika. Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z Bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni.

[úprava] Lodná doprava

Bratislava sa nachádza na významej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšiou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšiou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od 1. júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou netrvá dlhšie ako 90 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín.

[úprava] Dejiny

• 25 – 15 mil.: kostry Pliopitheca
• 14 – 10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
• staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
• mladšia kamenná doba: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
• 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
• 1. storočie – 5. storočie: hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
• 6. storočie – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes)a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
• 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
• od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
• 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
• 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
• 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
  • 1291: Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potrvdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
  • 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
  • 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
  • 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
  • 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
  • 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu
  • 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
  • 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.
  • od 18. storočia: centrum Slovenského národného obrodenia.
  • cca. 1711: veľká morová epidémia, zahynulo 3860 ľudí.
  • 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
  • 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
  • 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
  • 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
  • 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
  • 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
  • 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
  • 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
  • 1895: Prvá električka premáva v Bratislave.
  • 1909: Prvé trolejbusy premávajú v Bratislave.
• 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
• 1919 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska; 1919 sa prijíma oficiálny názov mesta Bratislava
• 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
• 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
  • 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
  • 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
• 1968 – 1992: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Česko-Slovenska
• od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov. V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov. V roku 1945 boli takmer všetci nemeckí obyvatelia evakuovaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

[úprava] Názov

• 805/807 (približne): Uratislaburgium / Wratisslaburgium, Pisonium (po latinsky) (podľa Aventina dalo roku 805/807 moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav) postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium).
• okolo 850: Istropolis (z gréčtiny, názov pochádza z čias christianizácie a používal ho neskôr Matej Korvín)
• 9. storočie: *Braslavъ (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma podľa slovanského kniežaťa Braslava; pozri rok 907)
• 1. polovica 10. storočia (?): *Božänjь (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma podľa slovanského kniežaťa Božana; pozri 1001, 1107 atď.)
• 907: Brezalauspurc(h) (prvý doložený súdobý názov; v Salzburských análoch (Annales Juvavenses maximi); podľa starších prameňov vznikol názov podľa Braslava (pozri vyššie), podľa novších prameňov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätoplukovho (pozri pod 1001); v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že sa v rakúskych a bavorských menách písmená P a B často zamieňali), Braslavespurch (podľa Aventina podľa Annales Juvavenses), Pressalauspruch
• po 1001: Preslav(v)a Civitas (po latinsky Hrad Preslava/Bratislava) (tento názov bol donedávna chybne uvádzaný ako „Breslava Civitas“, na nedávno nájdených minciach však jasne vidieť formu Preslavva Civitas)
• 1001, 1052, 1142, 1172, 1194: Poson (tento názov je zrejme odvodený od slovanského kniežaťa Božan a (pozri vyššie), názov sa používal tiež v 13. a 14. storočí)
• 1042: Brezesburg (alebo Prezesburg), Brecisburg
• 1045: Bosenburg
• 1048: Brecesburg
• 1052: Brezisburg, Brezzizburch, Breisburg, Bresburc, Preslawaspurch
• 1098: Prespurch, Brespurg
• 1107, 1109, 1146: Bosan
• 1108: Preburch, Bosania, Prespurch, Bresburch, Bresburg, Prespuerch, Brespurg, Posonia, Possen (český prameň), Bossen (rukopis zo Štokholmu)
• 1109: Presburch
• 1143: Bosonium
• 1147: Prespurch
• 1151 a 1163/4: Posonium (po latinsky, pôvod ako vyššie uvedený názov Poson)
• 1189: Bosonium, Brezburc, Bosonium quod Prespurc teutonice nuncupatur, Brisburc, Posonium
• 1197: Posony (maďarská forma)
• 12. storočie: Bassan (alebo Massan) (arabský text)
• 1217: Posonia
• neskôr:
  • po nemecky: Preßburg (16. storočie)/Presburg (16. storočie)/Pressburg (1786), Presburh (1773), v 20. storočí Preßburg, podľa nového nemeckého pravopisu od roku 1998 Pressburg
  • po grécky: Istropolis (1465, znamená "Mesto na Dunaji")
  • po latinsky: Posonium (pozri rok 1151)
  • po maďarsky: Posony (v roku 1773 ešte používané), Pozsony (1808)
  • po slovensky: Pressporek(1773)/Prešporek, Presspurek/Prešpurek, Prešporok a pod. (používané neskôr; tieto formy sú odvodené z nemeckej formy, Požúň a pod. (odvodené z maďarskej formy)
  • po česky: Presspurk/Prešpurk, Presspurek/Prešpurek
  • po francúzsky: Pressbourg, neskôr Presbourg, viď napr. ulica „Rue de Presbourg“ v centre Paríža
  • po anglicky: Pressburg(h), Pressborough, viď napr. „Pressburg Street“ na juhozápade Londýna
• v rokoch 1830 až 1840 používali prívrženci Ľudovíta Štúra nasledovné formy: Břetislav, neskôr: Břetislava, po kodifikácii novej slovenčiny roku 1843 Braťislava (nad Dunajom); prípadne Tatranská Vratislava (viď 805). Formu Břetislav(a) v roku 1837 zaviedol Pavel Jozef Šafárik (vo svojom diele Slovanské starožitnosti), v historickom názve Brecisburg (1042) videl slovanskú formu Bracislaw/Brecislaw a mylne predpokladal, že mesto založil český kráľ Břetislav. V druhej polovici 19. storočia sa tvar Bratislava prestal používať, ojedinele sa však vyskytol tvar Břetislava (pozri napr. Dejiny Bratislavy)
• koncom 1918: prechodne Wilsonovo mesto (podľa amerického prezidenta Wilsona). Niektoré pramene však uvádzajú, že tento názov používali výlučne česko-slovenské légie v Taliansku začiatkom roku 1919 na svojich mapách.
• 22. február - 6. marec 1919: Bratislav (oficiálny názov), inšpirovaný štúrovcami, resp. Šafárikom, v marci jazykovo upravený, keďže koncovka -av má český pôvod, porov. napr. Břeclav), podľa ojedinelých názorov bolo meno odvodené nezávisle od štúrovcov a Šafárika zo slovanskej formy Braslavъ, podľa iných (ešte zriedkavejších) názorov názov vytvoril americký prezident Wilson)
• od 6. marca 1919: Bratislava (oficiálny názov) - úprava koncovky oživila štúrovský názov z roku 1843, s prihliadnutím na reformu písania Martina Hattalu (1851)

[úprava] Rodisko

• Ján Fadrusz, sochár (1859-1903)
• Edita Gruberová, sopranistka (1946)
• Johann Nepomuk Hummel, skladateľ (1778-1837)
• Ján Wolfgang Kempelen, konštruktér (1734-1804)
• Philipp Lenard, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1862-1947)
• Miroslav Noga, herec (1959)
• Július Satinský, herec, komik, dramatik a spisovateľ (1941-2002)
• Ján Andrej Segner, fyzik a matematik (1704-1777)
• Viktor Oskar Tilgner, sochár (1844-1896)

[úprava] Čestné občianstvo

• Dr. Helmut Zilk, starosta mesta Viedeň, udelené 4. septembra 1990
• Ján Chryzostom kardinál Korec, sídelný biskup nitriansky, udelené 26. mája 1994
• Ladislav Chudík, herec, udelené 26. mája 1994
• prof. MUDr. Karol Virsík, Dr.Sc., lekár, udelené, 28. septembra 1995
• Edita Gruberová, sopranistka, udelené 24. septembra 1997

[úprava] Partnerské mestá

• Viedeň (Rakúsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 3. mája 1993 a obnovené 2. mája 2003. Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
• Krakov (Poľsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 13. mája 1987 a obnovené 22. októbra 2003.
• Ľubľana (Slovinsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 4. marca 1967 a obnovené 22. septembra 2002.
• Ulm (Nemecko) - Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od 13. júna 2003.
• Perugia (Taliansko) - Mesto v talianskej provincii Umbria je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli 1962. Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.

Ďalšie kontakty na úrovni partnerských miest udržiava Bratislava s týmito mestami: Praha (Česko), Kyjev (Ukrajina), Turku (Fínsko), Cleveland (USA), Rotterdam (Holandsko).

[úprava] Pozri aj

• Električková doprava v Bratislave
• Trolejbusová doprava v Bratislave
• Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
• Bratislavské ulice

[úprava] Externé odkazy

• Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 08′ s.š. 17° 06′ v.d.
  • Google maps
  • MSN World Atlas
  • Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google
  • Mapa z Multimap alebo GlobalGuide
  • Letecké fotografie z TerraServer

[úprava] Fotografie

• Obsiahla fotogaléria Bratislavy - tisíce fotiek
• Bratislava - fotoblog Zaujímavé fotografie Bratislavy
• Fotogaléria Bratislavy vrátane popisov

[úprava] Videá

• Video z Bratislavy

[úprava] Iné

• Oficiálne stránky mesta Bratislava
• Mestská hormadná doprava v Bratislave
• Zaujímavý článok o Bratislave, I. časť
• Zaujímavý článok o Bratislave, II. časť
• Sprievodca bratislavskými podnikmi
• Webkamera Bratislava, Račianske mýto
• Neoficiálny sprievodca - Bratislava
• Ubytovanie v Bratislave - fotky, komentáre hostí

[úprava] Literatúra

• Peter Salner: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava, Veda 1998.
• Peter Salner a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava, Veda 1991.

Okresy Bratislavského kraja

Okres Bratislava I | Okres Bratislava II | Okres Bratislava III | Okres Bratislava IV | Okres Bratislava V | Okres Malacky | Okres Pezinok | Okres Senec

Mestské časti Bratislavy (17)
Staré Mesto - I  | Podunajské Biskupice - II  | Ružinov - II  | Vrakuňa - II  | Nové Mesto - III  | Rača - III  | Vajnory - III  | Devín - IV  | Devínska Nová Ves - IV  | Dúbravka - IV  | Karlova Ves - IV  | Lamač - IV  | Záhorská Bystrica - IV  | Čunovo - V  | Jarovce - V  | Petržalka - V  | Rusovce - V