Štátna bezpečnosť
Z Wikipédie
Štátna bezpečnosť (skr. ŠtB) bola politickou políciou, ktorá bola hneď od svojho vzniku v roku 1945 pod kontrolou KSČ, ktorej slúžila na ovládnutie mocenských pozícií a likvidáciu jej protivníkov. Vznikla 30. júna 1945 ako jedna z neuniformovaných zložiek Zboru národnej bezpečnosti. Zanikla rozkazom ministra vnútra Richarda Sachera 1. februára 1990.
Práva a povinnosti ŠtB stanovil zákon č. 149/1947 Zb., ktorý zároveň predpokladal jej budúce zlúčenie s kriminálnymi zložkami. K decembru 1947 boli k nej pričlenené spravodajské zložky a novelizovaný zákon o národnej bezpečnosti 286/1948 Zb. ešte rozšíril jej právomoci. V tomto období už bolo jej úlohou identifikovať, vyšetrovať a spracovávať (prípadne aj likvidovať) oponentov KSČ a komunistického režimu.
ŠtB predstavovala od začiatku komunistický útvar, ktorý už v rokoch 1945-1948 preukázateľne prevádzal protizákonné operácie v prospech KSČ. Sledovanie a odpočúvanie významných členov ostatných strán, vytváranie falošných dôkazov, ktoré mali očierniť a zlikvidovať odporcov KSČ.
Známe sú takéto akcie okolo Sergeja Ingra, Vladimíra Krajiny, Prokopa Drtiny, Petra Zenkla – neúspešné a predstaviteľov Demokratickej strany (Jozef Kempný, Miloš Bugár), kde uspeli a obaja poslanci, ktorí sa nechali vydať trestnému stíhaniu, aby sa pred súdom očistili, boli na základe podhodených dôkazov odsúdení do väzenia. Už v tejto dobe používala ŠtB nezákonné metódy ako mučenie, vynucovanie priznania a používanie drog. Po februári 1948 sa tieto praktiky stali bežnými, podporované sovietskymi školiteľmi a pozorovateľmi. Prípady úmrtia alebo doživotného zmrzačenia vypočúvaných boli tolerované – po výsluchu ŠtB zomreli napríklad filozof Jan Patočka či kňaz Josef Toufar.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Odkazy
 |
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ tzv. výhonok. Môžeš pomôcť Wikipédii tak, že ho rozšíriš. |
