Alessandro Volta
Z Wikipédie
| Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 18. február, 1745 Como, Taliansko |
| Úmrtie | 5. marec, 1827 Comnago pri Come, Taliansko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Alessandro Volta, plným menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta (* 18. február 1745, Como – † 5. marec 1827, Comnago pri Come) bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny. Vynašiel napríklad treciu elektriku, elektrický článok alebo kondenzátor.
Narodil sa ako siedme a posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do siedmich rokov nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať jezuitskú školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale miesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tej dobe sa začal zaujímať o výskum elektriny. Roku 1769 publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v nej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, v 18-tich rokoch. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.
V rokoch 1775 - 1780 skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Vynašiel kondenzátor a elektrometer, uvažoval o princípoch vzniku búrok.
V roku 1791 sa dozvedel o pokusoch Luige Galvaniho so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu kovov. V roku 1799 zostrojil prvý elektrický článok - Voltov stĺp. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich elektrochemických potenciálov.
V roku 1794 sa oženil a mal troch synov.
O svojich výskumoch prednášal 20. marec 1800 pred Kráľovskou spoločnosťou v Londýne a 28.október 1801 v parížskom Inštitúte. Tam zaujal Napoleona Bonaparta, ktorý ho podporoval, vymenoval grófom a roku 1809 talianským senátorom.
Ani potom, čo bol Napoleon porazený, neupadol Volta do nemilosti, a až do roku 1819 bol riaditeľom fakulty matematiky a fyziky univerzity v Pávii.
Od roku 1823 bol po srdečnej mŕtvici prakticky hluchý a slepý.
Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia Volt.
