Taliansko

Z Wikipédie

Talianska republika

(Vlajka - Taliansko) (Znak - Taliansko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Repubblica Italiana
- Krátky	Italia
Úradné jazyky	taliančina
Hlavné mesto	Rím
Najväčšie mesto	Rím
Hlava štátu	Giorgio Napolitano
Predseda vlády	Romano Prodi
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	71. miesto 301 230 km² 294 020 km² 7 210 km² 2,4 %
Susedia	Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	23. miesto 58 103 033
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	58. miesto 193 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	19. miesto 27 480
Vznik	17. marec 1861
Forma štátu	republika
Mena	Euro (€) (= 100 centov)
Gramotnosť
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	La Canzone degli Italiani
Medzin. kód (ISO 3166-1)	ITA / IT
Kód motorových vozidiel (OSN)	I
Internetová doména	.it
Smerové telefónne číslo	39

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe. Má rozlohu 301 270 km² a žije tu 57 187 000 obyvateľov.

Obsah 1 Základné geografické údaje 1.1 Hranice 2 Politické a administratívne usporiadanie 3 Prírodný charakter 3.1 Povrch 3.2 Podnebie 3.2.1 Vodstvo 4 Náleziská a rozmiestnenie nerastného bohatstva 5 Obyvateľstvo 6 Významné mestá 7 Hospodárstvo 8 Dejiny 8.1 Do roku 476 8.2 Po roku 476 9 Pozri aj

[úprava] Základné geografické údaje

Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jej územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia, Elba, Capri a Ischia.

[úprava] Hranice

Celková dĺžka hraníc predstavuje 1932,2 km, z toho s Rakúskom hraničí v dĺžke 430 km, s Francúzskom 488 km, Vatikánom 3,2 km, San Marínom 39 km, Slovinskom 232 km a so Švajčiarskom 740 km.

[úprava] Politické a administratívne usporiadanie

Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady)a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory)

[úprava] Prírodný charakter

[úprava] Povrch

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou 4807 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Apeniny Neapolské a Kalaberské. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vulcano)

[úprava] Podnebie

Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1000 až 2000 mm.

[úprava] Vodstvo

Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku

[úprava] Náleziská a rozmiestnenie nerastného bohatstva

Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove Elba(z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.

[úprava] Obyvateľstvo

Na jeden km² pripadá zhruba 190 obyvateľov. Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Trentino-Alto Adige a francúzština v regióne Valle d'Aosta. Až 98% obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu.

[úprava] Významné mestá

Hlavné mesto Rím má 2 775 250 obyv. Ďalšie významné mestá sú Miláno (1 369 231 ob.), Neapol (1 067 365 ob.) a Turín (962 507 ob.). Ďaľším významným mestom sú Benátky. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje. Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďaľšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino, Florencia, Bologna. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum.

[úprava] Hospodárstvo

Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová repa, olivy.

Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá a chemikálie. Obchodný partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené Štáty, OPEC.

Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodný partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené Štáty, OPEC.

[úprava] Dejiny

[úprava] Do roku 476

Pozri aj Staroveký Rím

[úprava] Po roku 476

Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 rímskonemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milándske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 1796 – 1815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 1860 -1870 prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Talianska republika si získala nezávislosť 17. marca 1861.

V 1. svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový hospodársky pokles a rastúca nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v 2. svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej ríši. Dňa 2.5.1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii do krajiny so západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.

[úprava] Pozri aj

• Talianska literatúra
• Talianska renesancia

Regióny Talianska
Regióny
Abruzzy | Apúlia | Basilicata | Benátsko | Emilia-Romagna | Kalábria | Kampánia | Lazio | Ligúria | Lombardia | Marky | Molise | Piemont | Toskánsko | Umbria
Regióny so zvláštnym autonómnym postavením
Furlansko-Julské Benátky | Sardínia | Sicília | Tridentsko-Horná Adiža (Tridentsko-Južné Tirolsko)| Valle d'Aosta (Údolie Aosty)