Alexandria
Z Wikipédie
Iné významy slova Alexandria pozri: Alexandria (rozlišovacia stránka)Alexandria (gr. Ἀλεξάνδρεια Alexandreia, arab. الإسكندرية Al-Iskandarijja/Al-Iskandaríja) je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav. Má asi 3 341 000 obyvateľov. Alexandria je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija,
V meste je univerzita (založená 1942), veľká nová knižnica, koniec ropovodu a plynovodu.
Mesto sa nachádza na 31°S 15°V, 208 km severozápadne od Káhiry.
[úprava] Dejiny
Mesto založil 332-331 pred Kr. Alexander Veľký ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. Architektom bol Deinokrates. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali Ptolemaiovci. Ptolemaios I. Sófer z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku 305 pred Kr.) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa alexandrijská knižnica (1 000 000 zväzkov), Museion (bývali tu a študovali učenci), maják na ostrove Faros a Serapeum (chrám zasvätený Serapidovi). Ptolemaiovci dali postaviť aj kráľovský palác a mauzóleum. Mesto zostalo hlavným až do roku 30 pred Kr. V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné Stredomorie a pre obchod s Indiou a Čínou), preto už v 1. storočí pred Kr. mesto malo pol milióna obyvateľov (Grékov, Egypťanov, Židov).
Od roku 30 pred Kr., kedy Egypt dobyl Augustus, bolo mesto sídlom rímskych a neskôr byzantských guvernérov. Za Augusta (63 pred Kr. - 14 po Kr.) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po Ríme. Za Trajána (98-117) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil Hadrián. Alexandria sa čoskoro stala strediskom kresťanského učenia, bola sídlom biskupa a od roku 190 tu bola Alexandrijská katechistická škola (najvýznamnejší predstaviteľ bol Klement Alexandrijský). Alexandria patrila spolu s Rímom a Antiochiou medzi tri pôvodné patriarcháty. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultami.
Po založení Carihradu v roku 330 stratila Alexandria na význame. Za Teodózia I. (379-195), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa systematicky ničili staré pamiatky. Úpadok dovŕšili roku 642 Arabi, ktorí mesto dobyli. Až v tomto roku však Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum.
Založenie Káhiry bolo daľšou príčinou úpadku Alexandrie koncom 10. storočia. Do 15. storočia ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V 18. storočí už však nebolo väčšie ako rybárska dedina.
V roku 1798 mesto dobyli Francúzi, začiatkom 19. storočia vznikol fakticky nezávislý Egypt. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom.
