Hadrián

Z Wikipédie

Publius Aelius Traianus Hadrianus
Hadriánova busta
Narodenie	24. január 76 Sevilla, Španielsko
Úmrtie	10. júl 138 Baia, Taliansko
Pozri aj Biografický portál

Hadrián alebo (po latinsky) Hadrianus, celým menom Publius Aelius Traianus Hadrianus (* 24. január 76 - 10. júl 138) v rokoch 117 až 138 rímsky cisár z Nervovsko-antoninovskej dynastie.

[úprava] Mladosť

Hadrián sa narodil v hispánskej Italike v zámožnej rodine. Cisár Traján bol jeho vzdialený príbuzný.

Otec Publius Aelius Hadrianus Afer z Baetiky zomrel, keď mal Hadrián 14 rokov. O jeho výchovu sa postaral Marcus Ulpius Traianus (neskorší cisár Traján). Ako iné deti z aristokratických rodín aj Hadrián sa venoval štúdiu. Mal rád grécku literatúru a možno práve preto dostal svoju prezývku - Graesculus (Malý Grék).

Pod Trajánovým vedením sa už v mladosti vyznamenáva vo vojnách s Dákmi, v roku 107 sa stal správcom Dolnej Panónie, v roku 114 bol menovaný správcom Sýrie. V roku 117 ho krátko pred svojou smrťou cisár Traján adoptoval a stanovil za svojho nástupcu.

[úprava] Vládnutie

Napriek tomu, že bol vynikajúci vojvodca, snažil sa predísť väčším vojenským konfliktom. Bol uvážlivým štátnikom a rezignoval na snahy svojich predchodcov na ovládnutie Partskej ríše. Uvedomoval si, že udržovanie tohto územia by si vyžiadalo väčšie obete, ako by prinieslo úžitok. Arménii vrátil svoju formálnu samostatnosť z toho istého dôvodu. Väčší dôraz kládol na zabezpečenie hraníc. Na severných hraniciach Británie a na južných hraniciach provincie Afriky dal postaviť nový obranný val (Hadriánov val).

Keď v Judei v roku 132 vypuklo povstanie (Bar Kochba), pritahol na čele vojska. Povstanie sa mu podarilo potlačiť až v roku 135. Výsledkom bolo zdecimovanie židovského národa a spustošená Palestína. V Rímom ovládaných provinciách sa Hadrián snažil vštepovať pocit spolupatričnosti s ríšou, a to tak že zavádzal podľa miestnych špecifík jednotlivých území celý rad politických a administratívnych reforiem. Hadrianus zaviedol zmeny v správe ríše: cisárska rada (consilium principis) sa stala oficiálnym štátnym orgánom, zvýšil sa počet cisárskych úradníkov, ktorými namiesto prepustnecov začali byť jazdci. Na základe Hadrianovho poverenia zostavil Salvius Julianus zbierku praetorských ediktov (tzv. edictum perpetuum), a tá sa stala neskôr zaväznou pre súdne konanie.

Hadrianus precestoval takmer celú ríšu tak z dôvodov politických, ako aj pre osobné potešenie. Nebolo takmer krajiny v rimskej ríši, ktorú by nenavštívil, aby sa presvedčil o jej potrebách. Dlhé roky vládol v zhode so senátom. Medzi rímskymi občanmi bol napriek tomu neobľúbený, aj keď bol všestranne talentovanou osobnosťou a milovníkom kultúry. Mal živý záujem o filozofiu a umenie, bol nadšeným uctievateľom gréckej kultúry. Rozsiahlu stavebnú činnosť vyvíjal najmä v Aténach. Sám si dal postaviť vilu v najrôznejších umeleckých slohoch pri Tibure. Dodnes sú známe za jeho vlády postavené veľkolepé budovy ako napr. Pantheon alebo Mauzóleum (dnešný Anjelský hrad)

Dlhé roky si vychovával nástupcu ktorým bol jeho švagor Lucius Julius Urs Servian, v roku 136 si však adoptoval Lucia Ceionia Commoda, ktorého pod menom Lucius Aelius Caesar ustanovil svojim nástupcom namiesto Serviana. Keď Lucius Aelius predčasne zomrel, adoptoval si v januári roku 138 Tiberia Aurelia Antonia, ktorý sa po jeho smrti (10. júla 138) stal cisárom.