Apollo 14
Z Wikipédie
| Znak misie | |
|---|---|
 |
|
| Údaje o misii | |
| Názov misie: | Apollo 14 |
| Volací znak: | veliteľský modul:Kitty Hawk lunárny modul:Antares |
| Počet členov posádky: |
3 |
| Štart: | 31. január 1971 21:03:02 UTC Kennedyho vesmírne stredisko, Florida LC 39A |
| Pristátie na Mesiaci: |
5. február 1971 09:18:11 UTC Fra Mauro 3° 38' 43,08" S, 17° 28' 16,90" W |
| Výstup mimo lunárny modul: |
1. 4 h 47 min 50 s 2. 4 h 34 min 41 s |
| Čas strávený na povrchu Mesiaca: |
33 h 30 min 29 s |
| Hmotnosť mesačných vzoriek: |
42.28 kg |
| Pristátie: | 9. február 1971 21:05:00 UTC |
| Čas strávený na obežnej dráhe Mesiaca: |
|
| Hmotnosť: | (pozri parametre misie) |
| Fotka posádky | |
 Ľ-P: Roosa, Shepard, a Mitchell |
|
| Posádka Apolla 14 | |
Apollo 14 bola ôsma pilotovaná misia v rámci programu Apollo a tretia, ktorá pristála na Mesiaci.
Obsah |
[úprava] Posádka
- Alan Shepard, Veliteľ letu Apolla 14, veterán z programu Mercury, ktorý sa po vyriešení svojich zdravotných problémov vrátil s kozmonautmi 5. skupiny do kozmu.
- Edgar Mitchell, pilot lunárneho modulu
- Stuart Roosa, pilot veliteľského modulu
[úprava] Záložná posádka
- Gene Cernan, veliteľ
- Ronald Evans, pilot veliteľského modulu
- Joe Engle, pilot lunárneho modulu
[úprava] Podporná posádka
- Philip Chapman
- Bruce McCandless II
- William Pogue
- Gordon Fullerton
[úprava] Cieľ letu
Cieľom ich deväťdňovej výpravy, ktorá sa začala 31. januára 1971, bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13: hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, obsahujúca množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mare Imbrium, ležiaceho 1100 km severne (západne odtiaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7).
[úprava] Priebeh letu
Štart úspešne prebehol 31. januára 1971 z odpaľovacej rampy 39-A z Kennedyho vesmírneho strediska. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Mierne spozdenie štartu spôsobilo počasie. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára o 06.50 UT manévrom LOI-1 úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do modulu Antares a o 09.18 UT pristáli v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu.
Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy. Na Mesiaci pobudli celkovo 33 hodín a 31 minút. Prvá EVA trvala 4 hodiny a 48 minút, druhá 4 hodiny a 37 minút. Program sa stále rozširoval. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone a kozmonauti na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali použiť dvojkolesový transportér, ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a pre únavu a zlú orientáciu iba čiastočne dodržali určenú trasu. Do lunárneho modulu Antares naložili 43,6 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky). Medzitým Roosa vo veliteľskej lodi Kitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu. Lunárny modul odštartoval z povrchu 6. februára o 18.49 UT a o 20.35 UT sa spojil s materskou loďou. V čase 01.37 UT sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul Kitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let 9. februára 1971 o 21.04 UT na dohľad lietadlovej lode USS New Orleans.
Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská i lunárna sekcia; mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu. výrazne zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom (Apollo 8, CSM bez LM) niesla 28 897 kg, posledná lunárna misia s výsadkom dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca (Apollo 17) už 46 794 kg. V dodatočnej výprave bol napríklad prieskumný štvorkolesový elektromobil Rover firmy Boeing (LRV, Lunar Roving Vehicle - 217 kg, náklad 450 kg), ktorý posádke umožnil podnikať výpravy aj do väčších vzdialeností. Novinkou bola farebná televízna kamera na LRV, ktorá sa dala ovládať z riadiaceho strediska, takže vedcom i verejnosti na Zemi umožnila bezprostredné spojenie s posádkou nielen pri ich výpravách, ale po zaparkovaní Roveru v dostatočnej vzdialenosti od LM (asi 150 m) mohli diváci sledovať aj odlet kozmonautov z Mesiaca. Posledné tri výpravi Apollo názorne predviedli, ako výrazne stúpa využiteľnosť každého ďalšieho letu. Jediná komplikácia pri lete nastala, keď sa nečakane objavili problémy pri pokuse o stretnutie veliteľskej lode a lunárneho modulu Apolla 14 na dráhe okolo Mesiaca. špecialisti museli najprv preveriť navrhované varianty riešenia pri simulovanej akcii na Zemi. Problémy s počítačom lunárneho modulu Apolla 14 si vyžiadali vytvorenie, vyskúšanie a zavedenie celkom nového programu v krátkom čase, dokonca niekoľko hodín pred plánovaným pristátím na Mesiaci.
| Predchádzajúca misia: Apollo 13 |
Program Apollo | Nasledujúca misia: Apollo 15 |
