Bačkovský hrad

Z Wikipédie

Celkový pohľad na objekt z juhu.

Bačkovský hrad bol hrad nachádzajúci sa pri dnešnej obci Bačkov. Stopy po hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinov kaštieľa priamo v obci Bačkov. Obec sa nachádza 8km za Dargovským priesmykom, 5 km od Sečoviec.

Obsah

1 História
2 Exteriér
3 Súčasný stav
4 Prístup
5 Okolie
6 Zaujímavosti
7 Externé odkazy

[úprava] História

Dnes už zaniknutý hrad bol postavený priamo v obci začiatkom 14. storočia. Stalo sa tak pravdepodobne po boji medzi Karolom Robertom a zemplínskymi zemanmi pri ktorom bol zničený pôvodný hrad Braničev (Parušťan), stojaci SZ od obce. V roku 1321, po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho, sa Karolovi Róbertovi podarilo zlomiť moc ďalších oligarchov na území východného Slovenska a definitívne ovládnuť krajinu. Pôvodní zemepáni Bačkova po prehratej bitke prišli konfiškáciou o svoje majetky a noví majitelia postavili nový hrad v obci Bačkov. Prvým známym majiteľom a zrejme aj zakladateľom Bačkova bol Miko resp. Mičk(o), syn Michala z rodu Ákošovcov. Mičk sa politicky orientoval na kráľa Karola Roberta. Prvé majetky získal 1315 v Zemplíne, 1317 získal časť konfiškovaných majetkov Peteňovcov vrátane hradného panstva Parustan, 1322 dostal územie na Toryse a 1323 [Kráľovský Chlmec]]. V službách kráľa bol šarišským, zemplínskym, šomoďským a šoproňským županom. Neskôr bol dvorským sudcom a taverníkom kráľovnej Alžbety a od roku 1325 slavonským bánom. Podľa tejto funkcie dostal jeho rod pomenovanie Mičkbán. Ďalšie osudy hradu Bačkov 14.-16. storočí sú málo známe. V roku 1569 bol majiteľom Juraj I. Rákoczi. V roku 1598 boli spolumajiteľmi hradu Mikuláš Bocskai, František Rákoczi, Štefan Kecer a Peter Sokol. V roku 1647 hrad patril Rákoczimu a Štefanovi Bocskaiovi. V roku 1663 boli majiteľmi hradu Štefan Bocskai a Juraj Soos. V 17. storočí patril Bocskaiovcom a Rákocziovcom. Štefanovi Bocskai, župan Zemplínskej stolice sa v roku 1676 zúčastnil Wesselényiho sprisahania, ktoré bolo prezradené. Bocskai sa vyhol trestu len útekom do Sedmohradska a značná časť hradu bola zbúraná. Hrad bol v roku 1688 zbúraný a opustený, pravdepodobne sa stal obeťou povstaleckých vojen. Od 1693 hrad a panstvo patrili rodine baróna Fischera. Na mieste zbúraného hradu dal v roku 1750 vtedajší majiteľ bačkovského panstva Michal Fischer postaviť kaštieľ. V 18. storočí boli majiteľmi Bačkova Fischerovci, Semerovci, Mariášovci, Pukyovci, Kolnášovci a Forgáčovci. V roku 1944 bol zničený pravoslávny kostol z roku 1700 a úplne zničený bol aj kaštieľ.

[úprava] Exteriér

Podľa zachovalých základov mala stavba obdĺžnikový pôdorys zo dlhšou S-J stranou. Na južnej strane boli dve veže, medzi ktorými sa nachádzala vstupná terasa s reprezentačným schodišťom. Z nej sa vstupovalo cez malý rizalit do hlavnej miestnosti (pravdepodobne sály) o rozmeroch asi 9x5m. Po stranách nadväzovali na veže menšie miestnosti, v interiéri jednej z nich je zachovalý barokový výklenok. Za sálou mohla byť ešte jedna užšia miestnosť, alebo arkádová chodba na malé nádvorie po bokoch ktorého sa mohli tiahnuť bočné trakty. Viac pravdepodobné vzhľadom na rozmery objektu je, že nádvorie nemal a za hlavnou sálou boli na sever orientované ďalšie miestnosti. V týchto miestach je objekt úplne zničený a zarastený 1m vegetáciou, takže nie je vidieť ani prípadné stopy po základoch. Na dvore je ešte studňa a stopy po terénnych úpravách vstupnej časti objektu.

[úprava] Súčasný stav

Lokalitu som navštívil 4/2002. Leží na jednej zo záhrad priamo v obci medzi pozemkami rodinných domov. Veľmi ťažko sa dá určiť, či je kaštieľ postavený na staršej dispozícii hradu aj keď stopy po dvoch vežiach na to navádzajú. Murivo je previazané tehlami, vnútorné murivo je na niektorých miestach čisto tehlové. Môže ísť o neskororenesančnú dispozíciu objektu s barokovo upravovanými interiérmi, ale aj o barokový objekt. V severnej časti záhrady - odkiaľ je dnes prístup, sú posadené zemiaky a v objekte bývajú sliepky. Zarastený je miestami až do výšky 1m vegetáciou a kríkmi, ktoré znemožňujú pohyb po areáli. Severná časť susedí s ďalšou záhradou, kam som sa nedostal. Celkovo môžem povedať o príjemnom prekvapení, keďže literatúra uvádza vojnou úplne zničený objekt. Zachraňovať však už je neskoro, možno by stálo obci uvažovať na konzerváciou a zastrešením jednej veže, kde môže byť múzeum histórie obce ako aj jej dvoch hradov a kaštieľa.

Vstupný rizalit na terase.

[úprava] Prístup

ŽSR Dvorianky 5,5km, Sečovce 6km, SAD Bačkov. Po hlavnej ceste smerom na Dargov treba odbočiť ešte v obci na poslednej odbočke vpravo medzi domy, ísť na koniec ulice a odbočiť doprava. Dostanete sa na súbežnú ulicu s hlavnou cestou a asi po 200m je vpravo záhrada s ruinou kaštieľa. Parkovať sa dá priamo pred záhradou. Z obce sa popri Bačkovskom potoku dostanete cez Bačkovskú dolinu až na hrad Purušťan.

[úprava] Okolie

Blízke hrady: Purušťan, Parič, Lipovec, Slanec.

[úprava] Zaujímavosti

Obec vznikla pravdepodobne v 13. storočí pod hradom Purušťan (založeného v 2. polovici 13. storočia) a listinne sa uvádza v roku 1355 ako Veľký a Malý Bačkov. Obe obce mali viacerých zemepánov a začiatkom 18. storočia boli úplne opustené. V 18. storočí museli byť znovu osídlené a vtedy aj splynuli do jednej obce Bačkov.