Baleáry
Z Wikipédie
Baleáry (katalán. Illes Balears, špan. Islas Baleares) sú súostrovie na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska.
Najväčším ostrovom je Mallorca. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Bétická Kordillera (Andalúzske vrchy). Na Mallorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (max. 1445 m. n. m.), ostatné územie má pohorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvíšeniny.
Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:
Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy - „calas“.
Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize.
Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčásťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva.
Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky: Ibiza a Formentera, Mallorca, Menorca; z ktorých každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).
[úprava] Predsedovia vlády
- Jeroni Albertí Picornell (UCD) 1978 - 1982
- Francesc Tutzó Bennasar (UCD) 1982 - 1983
- Gabriel Cañellas Fons (AP/PP) jún 1983 - 2. augusta 1995
- Cristòfor Soler i Cladera (PP) 2. augusta 1995 - 18. júna 1996
- Jaume Matas Palou (PPIB) 18. júna 1996 - 27. júla 1999
- Francesc Antich i Oliver (PSOE) 27. júla 1999 - 27. júna 2003
- Jaume Matas Palou (PPIB) od 27. júna 2003
[úprava] Dejiny
Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímských osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.
V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleýry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.
V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorku roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).
[úprava] Externé odkazy
Administratívne členenie Španielska  |
|
|---|---|
| Prvá úroveň | |
|
Autonómne spoločenstvá: Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Kanárske ostrovy - Kantábria - Kastília-La Mancha- Kastília-León - Katalánsko - Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia |
|
| Druhá úroveň - provincie | |
|
Álava | Albacete | Alicante | Almería | Astúria | Ávila | Badajoz | Baleáry | Barcelona | Burgos | Cáceres | Cádiz | Kantábria | Castellón | Ceuta | Ciudad Real | Córdoba | La Coruña | Cuenca | Gerona | Granada | Guadalajara | Guipúzcoa | Huelva | Huesca | Jaén | León | Lérida | Lugo | Madrid | Málaga | Melilla | Murcia | Navarra | Orense | Las Palmas | Palencia | Pontevedra | La Rioja | Salamanca | Santa Cruz de Tenerife | Segovia | Sevilla | Soria | Tarragona | Teruel | Toledo | Valencia | Valladolid | Vizcaya | Zamora | Zaragoza |
|
