Španielsko

Z Wikipédie

Španielske kráľovstvo


Vlajka	Znak

Národné motto:
Plus Ultra (lat.)
(Ešte ďalejpo (za nejakú hranicu))

Štátna hymna:
Marcha Real
(Kráľovský pochod)

Miestny názov

• dlhý

Reino de España (šp.), Regne d'Espanya (kat.), Reino de España (gal.), Espainiako Erresuma (bask.)

• krátky

España (šp., gal.), Espanya (kat.), Espainia (bask.)

Hlavné mesto

Madrid
40°26′ s.š. 3°42′ z.d.

Najväčšie mesto

Madrid

Úradné jazyky

kastílčina, katalánčina / valencijčina (v Katalánsku, Valencii a na Baleárskych ostrovoch), okcitánčina (vo Valle de Arán), galícijčina (v Galícii) a baskičtina (v Baskicku a Navarre)

Štátne zriadenie

Kráľ
Predseda vlády

konštitučná monarchia
Juan Carlos I
José Luis Rodríguez Zapatero

Vznik

1512/1516/1700/1716/1812

Susedia

Francúzsko, Andorra, Portugalsko, Gibraltár

Rozloha
• celková
• voda (%)

505 992¹ km² (50.)
5 240 km² (1,04 %)

Počet obyvateľov
• odhad (júl 2005)
• sčítanie (2001)
• hustota (júl 2005)

43 064 000 (29.)
40 847 371
85,1 /km² (86.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2005
1 089 103 mil. $ (12.)
26 320 $ (24.)

Index ľudského rozvoja (2003)

0,928 (21.) – vysoký

Mena

Euro (€)

Časové pásmo
• Letný čas

CET (UTC+1)
CEST (UTC+2)

Medzinárodný kód

ESP / ES

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.es

Smerové telefónne číslo

+34

¹Zahŕňa aj Kanárske ostrovy, autonómne mestá Ceuta a Melilla a 3 miesta suverenity na pobreží Maroka - Chafarinas, Peñón de Vélez de la Gomera a Peñón de Alhucemas.

Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je štát v juhozápadnej Európe.

[úprava] Geografia

Španielsko leží v JZ časti Európy, na Pyrenejskom polostrove. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s Biskajským zálivom, severovýchodne susedí s Francúzskom, kde tvoria prírodnú hranicu Pyreneje, južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie Stredozemného mora, severnú hranicu tvorí pobrežie Atlantického oceánu a hranica s Portugalskom.
Jeho hranice majú celkovo 1917,8 km a hraničí s nasledovnými krajinami:

Andorra - 63,7 km
Francúzsko - 623 km
Gibraltar - 1,2 km
Portugalsko - 1214 km
Maroko - provincia Ceuta 6,3 km a provincia Melilla 9,6 km

Pobrežie má celkovú dĺžku 4964 km.

Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Najnižším bodom je Atlantický oceán - 0 metrov nad morom, najvyšším Pico de Teide na ostrove Tenerife (Kanárske ostrovy) - 3718 metrov nad morom.

Španielsko je vcelku bohaté i na prírodné zdroje - uhlie, lignit, železnú a medenú ruda, olovo, zinok, urán, ortuť, wolfrám, magnezit, kaolín a ďalšie. Má veľké plochy ornej pôdy - viac ako 27%, trvalo je obrábaných cca 10%.

[úprava] Dejiny

[úprava] Dejiny územia súčasného Španielska

[úprava] Paleolit a mezolit

Prvé známky ľudského osídlenia Pyrenejského polostrova sa datujú do obdobia paleolitu, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali okruhliakové industrie (najmä olduvan), rôzne staro- a stredopaleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad gravettien, epigravettien a magdalenien. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti Sorie, Madridu a Lisabonu, jaskyňa Castillo (Santander), terasy rieky Manzanaresu, jaskyňa Negra (Valencia) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom.

Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je Altamira, objavená Marcelinom de Sautuola v roku 1879.

V mezolite asi došlo k zmieseniu epigravettienského človeka a kultúry capsienu zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra asturien.

[úprava] Neolit

Neolit je charakteristický zmenou spôsobu života: z kočujúceho lovca-zberača sa stáva poľnohospodár, ktorý sa usadzuje v blízkosti vodných tokov a zakladá prvé stabilnejšie sídla. Objavujú sa prvé nálezy tkanín, kovových predmetov a nástrojov, ale najmä keramiky. Tento spôsob života a nové zručnosti sa sem dostávajú z Mezopotámie, no má i svoje lokálne osobitosti: vzniká tu napríklad kultúra zvoncovitých pohárov, známa neskôr aj v západnej Európe. Objavuje sa zreteľný kult uctievania mŕtvych a typické pohrebiská pre toto obdobie: dolmeny.

[úprava] Bronzová doba

Okolo roku 2000 pred Kr. sa v oblasti Pyrenejského polostrova rozvíja výroba bronzu - bohaté náleziská cínovca boli najmä na severozápade. Najvýznamnejšie vykopávky z tohoto obdobia sa nachádzajú v Los Millares (provincia Almería). Nastáva pomerne pokojné obdobie s rozvojom poľnohospodárstva a keramiky. Okolo roku 1100 pred Kr. sa sem z Blízkeho východu dostávajú Feničania. Usadzujú sa v Gadire (súčasný Cádiz) a začínajú ovplyvňovať dianie v tejto oblasti. Súčasne prekračujú stredoeurópske národy (najmä Kelti) Pyreneje a usadzujú sa na juhu od nich (údolie Ebra, stredomorské pobrežie). Následkom je postupné zvýrazňovanie kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami polostrova: juhovýchod sa dostáva pod vplyv stredomorských národov, atlantické pobrežné pásmo je pod vplyvom západnej Európy a vnútrozemie ovplyvňujú prisťahovalci zo severu, ktorý so sebou prinášajú znalosti nového kovu - železa.

Najvýznamnejší vplyv na oblasť Pyrenejského polostrova v období posledného tisícročia pred Kr. mali mesto Tartessos a Kartágo, Iberovia, Feničania, Gréci a Kelti. Najmä Kartágo tu po strate Sicílie, Sardínie a Korziky získalo vďaka generálovi Hamilkarovi Barkasovi a jeho zaťovi Hasdrubalovi veľké územné zisky: podarilo sa im dobyť celú južnú časť Pyrenejského polostrova až po rieku Ebro a potvrdiť ich podpisom tzv. „Dohody o Ebre“ s Rímom v roku 226 pred Kr. Hasdrubalov nástupca Hannibal sa rozhodol získané územie ešte viac rozšíriť; jeho vojenský úder na Saguntum vyvolal druhú púnsku vojnu, ktorej dôsledkom bolo v roku 206 pred Kr. vyhnanie Kartágincov Rimanmi z Pyrenejského polostrova.

Grécky vplyv sa uplatňoval najmä prostredníctvom obchodu: Gréci mali na pobreží Stredozemného mora niekoľko prístavov - najvýznamnejším bol pravdepodobne Emporion - ktoré čulo obchodovali s vnútrozemím. Ich vplyv však po príchode Kartága do oblasti postupne zanikol.

Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili Keltiberi, ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku 133 pred Kr., kedy Rimania dobili ich hlavnú baštu, Numanciu.

[úprava] Romanizácia a vznik Hispánie

Rímska Galícia za čias cisára Diokleciána (293)

Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do rímskeho kultúrneho sveta. Začalo sa druhou púnskou vojnou (219 - 202 pred Kr.). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu Hannibalovi, no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody - bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť - Hispánia. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku 218 pred Kr. až do 19 pred Kr., kedy do rúk Ríma padli aj územia Galície, Astúrie a Santanderu.

Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia:

218 pred Kr. - 69 - od vylodenia Rimanov v Ampuriase po udelenie rímskeho práva (ius Latii) Vespasiánom k bližšie neurčenému dátumu (69 - 79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónii, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá.
69 - 212 - od začiatku vlády cisára Vespasiána (69-79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci - Marcus Valerius Martialis, Marcus Fabius Quintilianus, Seneca Starší a Mladší, Pomponius Mela, Lucius Junius Moderatus Columella, a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári Traján, Hadrián a Nerva.
212 - 409 - obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácii barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť kresťanstvo. Keď do oblasti prenikli germánske národy (z nich sa tu dlhšie udržali len Svébi), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu.

[úprava] Barbari

Obdobie príchodu barbarov na Pyrenejský polostrov je chaotické a historicky málo preskúmané. Známa je zmluva medzi barbarskými národmi a Constantiom III., zrejme z roku 411. V nej si zmluvné strany rozdelili polostrov na štyri oblasti: tarragonskú (ktorá zostala pod rímskym velením), Gallaeciu, luzitánsko-kartáginskú oblast a Baetiku, ktoré boly priznané barbarom. Vplyvy a územia obsadené jednotlivými národmi sa rýchlo menili, okrem Svébov významnú úlohu zohrávali Vizigóti. Príčinou tejto nestability a častých zmien boli hlavne občianske vojny. Na konci vlády Vizigótov došlo v dejinách tohoto územia k ďalšiemu zásadnému prelomu: jedna z bojujúcich strán požiadala o pomoc moslimov. Kalif al-Walid I. se tak stal právoplatným nástupcom posledných vizigótských kráľov, čo malo v ďalšom období za následok masívne a dobrovoľné prestupovanie obyvateľov na moslimskú vieru.

[úprava] Stredoveké Španielsko

Rozsah moslimského vplyvu v stredovekej Európe.

Začiatok tohoto obdobia kladú niektorí historici do 5. storočia (príchod barbarov), iní do až 8. storočia (príchod moslimov na Pyrenejský polostrov v roku 711). V každom prípade sa toto územie na dlhé storočia stalo moslimskou krajinou (známou ako Al-Andalus), čo výrazne ovplyvnilo miestne aj európske dejiny. Islam priniesol na polostrov jedno z vrcholných období španielskej kultúry a nastolil unikátnu politickú i hospodársku situáciu, ktorá nikde v Európe nemala obdoby. Významným faktom je aj to, že hoci sa tieto územia islamizovali, nedošlo k ich arabizácii - arabskí prisťahovalci tvorili totiž len veľmi malé percento celkového obyvateľstva. I to dokazuje, že súžitie islamu a kresťanstva bolo pokojné, islamizácia nenásilná a dobrovoľná. Kresťania v islamskom Španielsku sa nazývali mozarabi - pod podmienkou platenia určitých poplatkov mohli vyznávať svoju vieru a mať vlastné náboženské inštitúcie; moslimovia ich vo viere podporovali, prinášala im totiž zisk. Ako napísal jeden moslimský kronikár - kresťania prestupovali na moslimskú vieru len z troch dôvodov: ak chceli uniknúť kresťanskej spravodlivosti, nechceli platiť dane, alebo chceli mať viac manželiek. Navyše otroci dostali slobodu.

Kresťanské kráľovstvá, ktoré na polostrove vznikli ako reakcia na moslimský vpád, boli rovnako v porovnaní so svojimi náprotivkom na východe unikátne. Panovník tu mal oveľa vyššiu, takmer absolútnu moc; šľachta a duchovenstvo nevlastnili pôdu (všetka neobrábaná pôda patrila kráľovi) a žili len z toho, čo im on sám poskytol. Navyše na hranici medzi kresťanským a moslimským svetom v tomto období existovala hranica (la frontera) - akési „územie nikoho“, kde žila veľká skupina slobodných roľníkov, ktorí tu na vlastné riziko obrábali dostupnú pôdu - pritom v ostatnej Európe vládlo nevoľníctvo. Moslimovia žijúci na kresťanskom území sa nazývali mudejári - dosiahli vysokú kultúrnu vyspelosť: v neskorom stredoveku mali v Zaragoze dokonca vlastnú univerzitu.

Vo včasnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve úplne odlišné skupiny: kresťanská s vidieckym, nerozvinutým a primitívnym hospodárstvom, ktorého základom bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, a moslimská. Tá mala výrazne obchodný charakter, s prosperujúcim hospodárstvom mestského typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujúca celý európsky trh so zlatom.

O znovudobití moslimských území sa začalo v kresťanských oblastiach vážnejšie uvažovať až v 11. storočí, kedy boli kresťania už dostatočne silní: zrodila sa myšlienka rekonkvisty. Príčinou bolo náboženský ideál „šírenia viery s mečom v ruke,“ ktorý sa v Európe objavil a viedol k vzniku prvých krížových výprav. Dovtedy na boj nebol dôvod, pretože moslimovia na svojich územiach umožňovali slobodné vyznávanie kresťanskej viery.

Od 11. storočia prúdilo veľké množstvo moslimského zlata do kresťanských pokladníc prostredníctvom daní, ktoré moslimskí vládcovia platili vládcom kresťanským. Tieto dane, známe ako vazalské dávky (parias), sa s prestávkami vyberali až do polovice 15. storočia. V tom čase priplávali Portugalci do Guinejského zálivu a začali so strediskami v severnej Afrike (Sudán), produkujúcimi zlato obchodovať priamo. Tovar vyrábaný v moslimskej Granade stratil svoje odbytisko a Granada nebola ďalej schopná platiť. Katolícki králi potom tento štát zlikvidovali.

Hoci je Pyrenejský polostrov považovaný za veľmi príjemnú a úrodnú oblasť, skutočnosť je odlišná. Veľké výkyvy teploty a časté obdobia sucha sú tu bežné. Početné hladomory z neúrody tak výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny, architektúru i umenie Španielska. Rovnako slová Hispánia a „España“ (Španielsko) nemali vždy rovnaký význam. Za vlády Vizigótov slovo označovalo celý polostrov, potom do 12. storočia sa slovom „España“ v stredovekých kronikách označovali len moslimami ovládané územia. Potom sa znovu začal takto označovať celý polostrov bez ohľadu na územné členenie a aktuálnu politickú situáciu.

Stredoveký obyvateľ Pyrenejského polostrova bol vždy veriaci: či už kresťan alebo moslim. Náboženské vedomosti obyčajných ľudí však boli veľmi slabé. Navyše vieru v tomto období veľmi výrazne ovplyvňovali povery, pričom nezáležalo na postavení.

[úprava] Raný stredovek (8. - 11. storočie)

Mapa Európy v roku 814

Bolo to obdobie rozkvetu moslimských území na Pyrenejskom polostrove; ich postupný úpadok je zároveň jeho koncom. V ôsmom storočí boli vizigótski králi nahradení moslimským emirom, kresťanstvo islamom a vidiecke hospodárstvo mestským. Tento proces začal 28. apríla 711, kedy sa v oblasti Gibraltaru vylodil moslim Tárik ibn Zijád, aby pomohol stúpencom Witiza proti vizigótskemu kráľovi Roderichovi. Tárik zvíťazil v bitke pri rieke Guadalete (19. - 26. júl 711, pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho však nezastavilo a pokračoval v obsadzovaní ďalších území, až 11. novembra 711 dobil Toledo. V auguste 712 sa spája s Músá ibn Nusajrom, ktorý sa vylodil v Algecirase, dobil Sevillu a Méridu a spoločne s Tárikom obsadil Zaragozu (714) a Lugo. Al-Hurr se v rokoch 716-719 zmocnil oblasti dnešného Katalánska; as-Samh dobil Narbonne (720) a Anbasa dokončil v tom istom roku obsadenie vizigótskej Septimánie.

Zábor území mal dve formy:

sulh - násilné zabratie (kresťania na nich boli považovaní za chránencov)
ahd - nenásilné zabratie po vyjednávaní (uznával vlastníctvo pôdy, zachovával slobodu vyznania a politickú autonómiu; kresťania boli považovaní za spojencov)

V oboch prípadoch mohli kresťania - ak platili dane - slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Moslimské sily boli malé, odhadujú sa dnes asi na 10 000 mužov; väčšinu tvorili Berberi zo severnej Afriky, Arabov bolo málo. Neskôr prišli Sýrčania v počte asi 30 000.

Hranice medzi kresťanskými a moslimskými územiami v 8. storočí tvorila línia vedúca údolím Mia a Duera, navarrsko-aragonským krajom Las Bárdenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblasťou Los Monegros a La Litera a léridskou nížinou. Tieto územia boli väčšinou pusté, velmi riedko obývané, a medzi obomi skupinami tak zostali len dve významejšie styčné oblasti: stredné povodie rieky Ebra a katalánske pobrežie. Kresťania v týchto miestach postavili veľké množstvo opevnení a hradov, podľa ktorých dostali neskôr svoje mená – Kastília (lat. castella - hrad) a Katalánsko (krajina castlans, hradných pánov).

Podrobnejšie informácie sú v článkoch o Córdobskom emiráte a kalifáte, Astúrskom kráľovstve.

[úprava] Neskorý stredovek (13. - 15. storočie)

Toto obdobie bolo charakteristické rozmachom kresťanstva a vznikli tu základy budúceho zjednoteného Španielska.

[úprava] Novovek

Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v 16. a 17. storočí, kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom Anglicku. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za Francúzsko a Nemecko. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v občianskej vojne (1936 - 1939). Po smrti diktátora Francisca Franca v roku 1975 nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácií a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do EU v roku 1986. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA).

[úprava] Demografia

Podobne ako vo väčšine európskych štátov je aj v Španielsku veľmi nízky pôrodný prírastok obyvateľstva - 0,13% (predpoklad pre 7/2006). Detská úmrtnosť je 4,37 úmrtí na 1 000 živonarodených detí (predpoklad 2006) a priemerná dĺžka života je 79,65 roka (predpoklad 2006). HIV pozitívni tvoria 0,7% obyvateľstva (2001). 94% obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu.

[úprava] Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Španielska

[úprava] Pozri aj

Zoznam vládcov Španielska

[úprava] Zdroje

CIA - The World Factbook

Administratívne členenie Španielska
Prvá úroveň
Autonómne spoločenstvá: Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Kanárske ostrovy - Kantábria - Kastília-La Mancha- Kastília-León - Katalánsko - Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia Miesta suverenity a autonómne mestá: Ceuta - Melilla Ostatné miesta suverenity: Chafarinas - Peñón de Vélez de la Gomera - Peñón de Alhucemas - Perejil
Druhá úroveň - provincie
Álava \| Albacete \| Alicante \| Almería \| Astúria \| Ávila \| Badajoz \| Baleáry \| Barcelona \| Burgos \| Cáceres \| Cádiz \| Kantábria \| Castellón \| Ceuta \| Ciudad Real \| Córdoba \| La Coruña \| Cuenca \| Gerona \| Granada \| Guadalajara \| Guipúzcoa \| Huelva \| Huesca \| Jaén \| León \| Lérida \| Lugo \| Madrid \| Málaga \| Melilla \| Murcia \| Navarra \| Orense \| Las Palmas \| Palencia \| Pontevedra \| La Rioja \| Salamanca \| Santa Cruz de Tenerife \| Segovia \| Sevilla \| Soria \| Tarragona \| Teruel \| Toledo \| Valencia \| Valladolid \| Vizcaya \| Zamora \| Zaragoza

Európska únia (EÚ)

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)

Krajiny v Európe

Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../%C5%A1/p/a/%C5%A0panielsko.html"