Bazilika
Z Wikipédie
Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoá kráľovské stlporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti. V starovekom Ríme to bola tržnica alebo súdna sieň na hlavnom námestí (forum).
Obsah |
[úprava] Antická bazilika
Staroveká bazilika bola obdĺžnikového pôdorysu, mohla byť jedno aj viacloďová, krytá alebo nekrytá, s vchodom na kratšom aj dlhšom boku, s apsidou alebo bez nej, prízemná alebo poschodová.
Rozlišujú sa dva typy rímskej baziliky:
- orientálna, ktorá mala vchod (alebo vchody) na dlhšej strane a jej interiér bol rozdelený na strednú loď a priechod, ktorý viedol okolo nej,
- grécka, ktorá mala vchod na jednej z kratších strán s apsidou naproti.
[úprava] Baziliky na Rímskom fóre
- Basilica Porciana -- vybudovaná Catonom Starším v čase, keď pôsobil ako cenzor
- Basilica Aemiliana -- vybudovaná cenzorom Aemiliom Lepidom roku 179 pred Kr.
- Basilica Iuliana -- dokončená Augustom
- Basilica Opimia -- vystavaná konzulom Opimiom roku 169
- Basilica Sempronia -- vybudovaná cenzorom Marcom Semproniom Graccom roku 169
[úprava] Palácové baziliky
V čase raného cisárstva sa bazilika stala audienčnou sálou, súčasťou paláca. V 3. storočí sa už vládnuca vrstva na fóru príliš neobjavovala, namiesto toho vládla zo svojich palácov. Aristokracia sa stretávala s klientami vo svojej audienčnej sieni.
[úprava] Kresťanská bazilika
Bazilika je tiež pojem, ktorý sa vzťahuje v kanonickom práve a liturgii na základe formálneho zvolenia či nepamätného zvyku na niektoré významné kostoly z dôvodov, ktoré nie sú definované. Baziliky v tomto zmysle možno deliť na väčšie či patriarchálne (basilicae maiores) a menšie (basilicae minores).
[úprava] Antika
Kresťania nechceli využívať pohanské svätyne a stavať si podobné, preto si prispôsobili grécku baziliku pre svoje svätyne.
V 4. storočí dostala celý rad charakteristických prvkov, okrem iného predĺžený pôdorys so zreteľne osovým riešením a drevenou väzbou (otvorenou alebo oddelenou dreveným stropom).
[úprava] Stredovek
Od stredoveku bolo označenie bazilika priznávané tiež svätyniam ako čestný titul udeľovaný niektorým kostolom, spravidla tým, ktoré boli sídlom vyššieho cirkevného hodnostára, napríklad biskupa alebo pápežského legáta. Titul veľká bazilika (basilica maior) je rezervovaný pre vlastné kostoly pápeža s pápežským trónom, malá bazilika (basilica minor) pre ostatné.
[úprava] Basilica maior
Medzi väčšie baziliky (basilicae maiores) sa radia predovšetkým štyri veľké rímske kostoly (bazilika sv. Petra, bazilika sv. Jana v Lateráne, bazilika Panny Márie Väčšia a bazilika sv. Pavla za hradbami, ktoré sa vyznačujú predovšetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (posledný raz pri jubileu roku 2000). Nazývajú sa tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriarcháty.
- Bazilika sv. Jana v Lateráne je pápežovým katedrálnym kostolom ako patriarchu Západu
- Bazilika sv. Petra (Vatikánská bazilika) je titulom konštantinopolského patriarchu
- Bazilika sv. Pavla za hradbami je titulom alexandrijského patriarchu
- Bazilika Panny Marie Väčšia (Santa Maria Maggiore) je titulom antiochského patriarchu
- Bazilika sv. Vavrinca za hradbami sa tiež niekedy radí medzi väčšie baziliky, pretože je titulárnym kostolom jeruzalemského patriarchu.
Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad bazilika sv. Františka v Assisi a Portiuncula. Sú v nich umiestnené papežské sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža.
[úprava] Basilica minor
Menších bazilík je oveľa väčší počet; v samotnom Ríme, ale tiež v mnohých krajinách. Povýšenie kostola na baziliku schvaľuje pápež. Privilégia týchto kostolov však boli z veľkej časti zrušené Kódexom kanonického práva z roku 1983.
[úprava] Bazilika v architektúre
V architektúre sa bazilika používa (nezávisle na kanonických funkciách, ktoré kostol plní) pre kostoly, ktoré majú viac lodí, kde hlavná loď je vyššia ako bočná a ktorá má vlastné okná (nad strechami bočných lodí). Podobný kostol, kde však hlavná loď nemá okná, sa nazýva pseudobazilika.
