Bazilika svätého Petra

Z Wikipédie

Bazilika svätého Petra (vo Vatikáne) (po taliansky "Basilica di San Pietro (in Vaticano)") je centrálny rímskokatolícky chrám Vatikánu. Charakteristický je veľkými rozmermi a renesančnou a najmä barokovou architektúrou. Z jeho balkóna sa každoročne prihovára všetkým veriacim pápež.

[úprava] Dejiny

Jej vznik súvisí s legalizáciou kresťanstva v Rímskej ríši za vlády cisára Konštantína. Tento cisár dal roku 324 nad hrobkou svätého Petra (dodnes v Bazilike; zrejme na tom istom mieste, kde bol Sv. Peter roku 64 ukrižovaný) postaviť tzv. Konštantínovu baziliku. Budovu roku 326 vysvätil pápež a dokončená bola asi o 25 rokov neskôr.

O tisíc rokov neskôr už bola bazilika v nedobrom stave, preto sa rozhodlo, že sa musí prestavať. Preto bol v rokoch 1506 až 1626 (čiastočne aj neskôr) kostol prestavaný na nový, omnoho väčší, dnešný chrám. Významnými umelcami/architektmi, ktorí sa na výstavbe podielali, boli Bramante, Giuliano da Sangallo, Michelangelo, Giacomo della Porta, Carlo Maderno a Bernini.

[úprava] Významné objekty

Veľkolepý hlavný oltár určite očarí nejedného turistu. Nad ním sa nachádza prekrásne Berniniho baldacchino (Berniniho baldachín). Za oltárom sa nachádza hrob pápežov Pavla III a Urbana VIII. V kostole sú početné sochy a kaplnky. Michelangelova socha Pieta z roku 1499 je umiestnená hneď v prvej kaplnke v pravej lodi. Je umiestnená za ochranným sklom. Prístup je povolený aj do veľkej kopuly chrámu.

Z pôvodnej Konštantínovej baziliky sa zachovali najmä podzemné priestory, kde sú dnes najmä hroby pápežov (najnovší je hrob Jána Pavla II.)