Boh
Z Wikipédie
Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť, o ktorej sa vo všeobecnosti verí, že je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný. Koncepcia jediného Boha je charakteristická pre monoteizmus (preto sa píše s veľkým písmenom), aj keď niektoré formy monoteizmu sa nedajú vždy presne odlíšiť od niektorých foriem polyteizmu.
Existuje niekoľko rôznych definícií. Boh v niektorých náboženstvách nemusí byť bytosťou, ako uvádza predchádzajúca definícia, a môže byť vykladaný ako najvyššia pravda, nekonečno, atď. Niektoré koncepcie Boha môžu obsahovať antropomorfické atribúty, kým v niektorých je nemožné alebo rúhavé predstavovať si Boha v akejkoľvek fyzickej podobe.
[úprava] Mená Boha
Vlastné meno Boh sa všeobecne používa na pomenovanie božstva monoteistických náboženstiev. V rôznych náboženských tradíciách sa používajú pre Boha rozličné mená:
- v islame sa všeobecne používa meno Alláh, aj keď podľa tradície islamu existuje 99 mien Boha, ktoré Boh zjavil človeku,
- v starozákonnej Biblii sa používajú mená Adonai, El Elion, alebo Jahve z hebrejského "יהוה" (JHVH), čo je skratka znamenajúca: „Som, ktorý Je“. Svedkovia Jehovovi používajú tiež názov Jehova.
- v katolíckej a pravoslávnej liturgii sa používa názov Svätá Trojica, ktorý znamená Otca, Syna a Ducha Svätého,
- väčšina hinduistov vzýva zosobnenú podobu Boha menom Saguna Brahman alebo hindskú božiu trojicu (Trimurti), zloženú z božstiev Brahma - Stvoriteľ, Višnu - Udržovateľ a Šiva - Ničiteľ. A všetci sú Krišna - Všepríťažlivý.
- Sikhovia vzývajú Boha menom Waheguru, Satnam alebo On-dar.
Buddha v budhizme nie je ozajstným bohom, lebo budhizmus nie je pravé náboženstvo, ale filozofia. V budhizme sa nemodlí k nikomu, pracuje sa s vlastnou mysľou.
[úprava] Kresťanská koncepcia Boha
Boh (Hospodin, Pán) je absolútna, duchovná, zásvetná, mimočasová, najdokonalejšia, neskonale vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytosť, stvoriteľ sveta. Všetko bohatstvo je v ňom v dokonalej jednote. Boh je večný, žije v neustálej pritomnosti; niet preň ničoho, čoho už niet alebo ešte niet. Je všadepritomný, ale nie na spôsob akéhosi „fluida“, ktoré všetkým preniká, ale tak, že je celý na každom mieste, bez toho, že by bol na nejaké miesto viazaný. Všetkým dokonale preniká poznaním a mocou. V Bohu sa spájajú v dokonalej jednote vlastnosti, ktoré nedokážeme ako ľudia spojiť, napríklad neúprosná spravodlivosť a bezmedzné milosrdenstvo. Boh je vždy iný ako akákoľvek schéma, ktorú by sme mohli o ňom vytvoriť. Neporovnateľne viacej toho o ňom nevieme než vieme. I keď sa v dejinách a napokon v Ježišovi Kristovi zjavil, zostáva nevysloveným tajomstvom. Najvyššie, čo o Bohu môžeme povedať, je, že je svätý. To neznamená len mravne dokonalý, ale aj všetko presahujúci, nedostupný. Znamená to, že Boh je tajomstvo, ktoré vzbudzuje chvenie a úžas. Ako plnosť bytia bez obmedzenia je Boh prameňom, stvoriteľom všetkého.
Boh má jednu podstatu, prejavuje sa však ako tri osoby - Otec, Syn a Duch Svätý. Boh je všemohúci stvoriteľ, ktorý svojou vôľou stvoril svet z ničoho. Všetko okrem Boha je teda stvorené, i človek je tvor. Medzi stvoriteľom a stvorením sa tým roztvára priepasť, ktorá sa zdá byť nepreklenuteľná. Najvyššou cnosťou a vlastným jadrom kresťanskej zbožnosti je preto pokora pred božským tvorcom a Pánom. Najzavrhnutiahodnou neresťou a súhrnom všetkých ostatných nerestí je pýcha (hybris), trúfalosť, s ktorou sa človek považuje za rovného Bohu a chce sa postaviť na jeho miesto. Tým je podmienená celkom nová hodnotová stupnica ľudských cností.
Boh nie je neosobný boh, ale Boh celkom osobný. Voči Bohu stojí človek ako jednotlivec, ako osoba. Hovorí s ním v modlitbe ako osoba s inou osobou, i keď bezmedzne vznešenejšou. Tým kresťanstvo prepožičiava individuálnej duši jedinečnú dôstojnosť.
Boh je milostivý a spásny. Človek je svojou prirodzenosťou vydaný hriechu a smrti. Môže síce vlastnými silami bojovať proti zlu, ale nie byť z neho vyslobodený, spasený. Spásu možno dosiahnuť len Božou milosťou v zjednotení s Božím Synom, ktorý sa stal človekom. Aby to bolo možné, musí sa človek celej svojej hriešnej prirodzenosti zbaviť a prekonať ju. Celý prirodzený človek je smrteľný a skazený, dokiaľ nie je obnovený znovuzrodením v Kristovi. Ak k tomu však došlo, je to tiež celý človek, ktorý premenený vstáva z mŕtvych. Preto ak je niekto v Kristovi, je novým tvorom, hovorí Pavol. Táto idea znovuzrodenia človeka v Kristovi Božou milosťou, ktorú vypracoval jasne predovšetkým Pavol, bola označená ako centrálna dogma celého kresťanstva.
[úprava] Islamská koncepcia boha
Alah je absolútna, duchovná, osobná, zásvetná, mimočasová bytosť, stvoriteľ sveta; zdroj dobra i zla. Boh je len jeden, je celkom jedinečný a úplne jednotný, jednoliaty, bez vnútornej diferenciácie. Boh nemá ruky, sluch a to, na čo si sadnúť, nemôže mať vôbec nijakú vlastnosť.
[úprava] Názory na boha
[úprava] Albert Veľký
Boh je zdroj vedenia, stvoriteľ, vládca a pán prirody. Boh je najvšeobecnejší princíp - počiatok všetkych vecí; je to absolútna skutočnosť a základ každej inej skutočnosti - tvoriaca, exemplárna a cieľová príčina vesmíru. Boh je causa per se, zdroj i miera všetkého bytia (Deus ergo formalis et exemplaris est causa omnium creatorum. V božskom rozume tkvejú univerzálie, ktoré jestvujú pred vecami (universalia ante rem).
[úprava] Aristoteles
Boh je čistá forma, nepremenlivá činnosť (ENERGEIA AKINÉSIAS), čisté myslenie seba samého, svojho vlastného myslenia (NOÉSIS NOÉSEÓS, Met. XII 9, 1074 b 34), nehybný 'prvý hýbateľ' (PRÓTON KINÚN, Met. XII 7), ktorý však už nezasahuje do sveta, ale ovplyvňuje ho iba prostredníctvom 'lásky' vecí k nemu (KINEÍ DE HÓS ERÓMENON, Met. XII 7, 1072 b 3).
[úprava] Augustinus
Boh je najvyšším bytím, jediným nezávislým a nevyhnutným bytím. Všetky ostatné súcna sú od neho závislé a mohli by aj nebyť. Boh je causa essendi, príčinou bytia.
Boh je najvyššou pravdou, ku ktorej sa všetky pravdy nášho poznania zbiehajú a voči ktorej nadobúdajú vôbec zmysel. Už pravda samo svojimi vlastnosťami, ktoré ju robia pravdou, t. j. svojou nevyhnutnosťou, nemennosťou a večnosťou svedči o súcnosti nejakej nevyhnutnej, nemennej a večnej bytosti, t. j. o existencii Boha. Boh je ratio intelligendi, dôvodom poznania a rozumenia.
Boh je najvyšším dobrom, a to nie dobrom vďaka nejakému inému dobru, ale dobrom všetkých dobier. Boh je ordo vivendi, poriadok, pravidlo žitia.
V týchto ontologických, noetických a etických kategóriách, v kategóriách bytia, poznávania, chcenia, alebo v kategóriách bytia, vedenia, milovania tkvie filozofické dešifrovanie tajomstva nicejskej dogmy o trojjedinosti božej: Boh Otec ako večné a nepremenné bytie mysliac seba samého vyvodzuje zo seba Syna ako svoju vlastnú myšlienku alebo sebapoznanie. Z Otca i Syna, z ich vzájomnej lásky vychádza tretis božská osoba - Duch svätý. Ten posväcuje mravné konanie a vôľu veriacich a umožňuje im dosiahnuť šťastie tým, že láskou k absolútnej pravde, ktorá je opäť absolútnym poznaním absolutneho bytia, participujú na božej nemennosti a večnosti.
[úprava] Giordano Bruno
Boh je Jedno, z ktorého vzniká všetko, maximum a minimum zároveň: Boh je v najväčšom ako aj v najmenšom.
[úprava] Budha
Budha zavrhol existenciu Boha Stvoriteľa, odmietol náboženstvo véd, ale s istými zmenami prijal jeho učenie o znovuzrodení (samsáre) a odplate (karmane).
[úprava] René Déscartes
Boh je pôvodca prvého impulzu pohybu.
[úprava] Feuerbach
Boh je hypostazované kvality človeka. Ľudská bytosť premieta na nebesia sen o dokonalosti, ktorý nemôže uskutočniť na zemi. Stvorením náboženstva sa človek oddeľuje sám od seba, odcudzuje sa, namiesto toho, aby svoju pravú prirodzenosť uskutočňoval v poslušnosti voči zákonu lásky človeka k človeku.
[úprava] Fichte
Boh je ordo ordinans (organizujúci počiatok, organizujúci svetový rozum); Boh sám seba kladie myslením.
[úprava] J.Heller
Boh sa opisuje ako celkom iné, tajomná moc, to, čo ma presahuje. Presnejšie vyjadrené: bohom sa táto moc (zákon, poriadok, sila atď.) nazýva tam, kde je poňatá osobne.
[úprava] Karl Jaspers
Boh nie je objektom poznania; nemôže byť odhalený apodiktickým spôsobom. Tým skôr nie je Boh predmetom zmyslovej skúsenosti. Je neviditeľný. Nemožno ho vidieť, možno však v neho veriť (32).
[úprava] M. Kuzánsky
Boh je Jedno, z ktorého vzniká všetko, maximum a minimum zároveň: Boh je v najväčšom ako aj v najmenšom. Boh je počiatok bez počiatkov, v ktorom splývajú všetky protiklady, je to coincidentia oppositorum, je práve tak maximum ako aj minimum a prekračuje tak minimum ako aj maximum. A podľa negativnej teológie sa v Bohu nenachádza nič iné ako nekonečno. Preto z jej hladiska nie je Boh poznateľný ani v tomto, ani na onom svete, pretože každý tvor je vzhľadom k nemu temnotou a nedokáže obsiahnuť nekonečné svetlo - ale je známy iba sebe samému. (De docta ignorantia I, kap. 26112n). Pre reč o Bohu to potom znamená, že v teologických výpovediach sú negácie pravdivé a kladné výpovede nedostačujúce. Práve tak sú tieto záporné výpovede o to pravdivejšie, o čo viac ochraňujú absolútne dokonalé od nedokonalostí atď. Boh je určený nanajvýš vo svojej totožnosti i rôznosti voči všetkému ostatnému ako to, čo nie je iné (non aliud), a práve tak ako stred stredu, cieľ cieľa, označenie označenia, bytie bytia a nebytie nebytie (O neinom, 87, téza 5).
[úprava] Hans Küng
Boh musí byť chápaný z ontologického rozdielu medzi bytím a súcnom. To znamená: Boh je, ale nie je nijaké súcno, je omnoho skôr skrytým tajomstvom bytia. Boh nie je nijaké nad-bytie, ale ono tajomne zjednocujúce vo všetkom jestvujúcom, bytie-samo ako základ a cieľ všetkého jestvujúceho a všetkého bytia, Boh je voči všetkému imanentný a transcendentný súčasne. To pre našu reč o Bohu znamená, že práve negativne výpovede (Boh nie je konečný) môžu znamenať niečo eminentne pozitivne: Boh je nekonečný.
[úprava] Leibniz
Boh je monáda monád, absolútne jasná monáda, ktorou vrcholí hierarchia monád, pramonáda, vyžiareniami ktorej sú všetky ostatné monády.
[úprava] Nietzsche
Boh zomrel; je mŕtvy.
[úprava] Plotinos
Boh je neosobný božský princíp, konečný prameň všetkého, čo existuje. Boh je absolútne dokonalý, takže o ňom nemožno vypovedať nič pozitivne; každá výpoveď by totiž nevyhnutne znamenala obmedzenie jeho dokonalosti. Relatívne najvystižnejšie možno boha označiť ako 'jedno' alebo 'dobro'.
[úprava] E. Renan
Boh je abstraktný svetový zákon.
[úprava] F. W. Schelling
Boh sám seba kladie myslením.
[úprava] A. Schopenhauer
Boh je slepý, neosobný prazáklad.
[úprava] Spinoza
Boh je imanentná príčina sveta; Boh a svet sú to isté, medzi bytím sveta a Boha niet rozdielu; jednotlivé veci nemajú nijakú vlastnú podstatu - ich jedinou podstatou je Boh. Boh je causa sui, čiže príčinou seba samého; Boh zapríčiňuje sám seba.
[úprava] Tomáš Akvinský
Boh je číre esse; jeho essentia (bytnosť, pravá podstata) je takého druhu, že obsahuje už priamo existenciu. Boh je čírou formou alebo čírym uskutočnením (actus purus), uskutočnením najdokonalejším zo všetkého. Boh chápaný ako esse umožňuje uskutočniť analógiu súcna (analogia entis). Boh je imateriálny.
Boh je prvá tvorivá a cieľová, konečná príčina všetkých vecí, všetkého.
[úprava] Xenofanes
Boh je jediný a nepodobá sa smrteľníkom ani vzhľadom, ani myslením. Boh celý vidí, počuje a myslí. Zotrváva nehybne na tom istom mieste a bez námahy svojou mysľou všetko koná.
[úprava] Íšvarakršna
Boh neexistuje, pretože je na svete zlo, ďalej preto, lebo ak by bol dokonalý, nemal by prečo tvoriť svet, a ak by bol nedokonalý, nebol by bohom, a napokon preto, lebo nie je možná nijaká argumentácia o tom, čo by bolo jedinečné svojho druhu.
[úprava] I. Štampach
O Bohu síce hovoriť potrebujeme, ale je to neľahké. To, že Boh je skutočnosť transcendetná, vedie k tomu, že o ňom môžeme hovoriť len analogicky. Každé filozofické alebo teologické tvrdenie o Bohu platí len s výhradou. A tak aj naše práve vyslovené tvrdenie o Božej personalite je analogické. Platí, ale bezakéhokoľvek obmedzenia, ktoré vidíme napríklad na ľuďoch. O Bohu môžeme hovoriť slovami, ktoré naznačujú jeho personalitu (Otec, Pán, Vládca), i výrazmi neosobnými (Svetlo, Život, Pravda). Je to, ako by bol zároveň osobný i neosobný. Skôr môžeme povedať, že je neosobný. Vyzera to ako neistota, ale zäroveň to vedie našu úvahu ďalej. Božia personalita vedie totiž k tomu, že samo filozofické poznanie Boha nestačí.
[úprava] Filozofické koncepcie boha
[úprava] Filozofia dialógu
Boh je najkrajnejší horizont Ty; človek je týmto Ty trvalo oslovovaný a vyzývaný k odpovedi alebo volaný k zodpovednosti, takže existencia človeka je neustály dialóg.
[úprava] Starogrécka filozofia
V gréckej filozofii sa stretávame s najrôznejšími predstavami o božskej bytosti: božský praoheň Herakleitov, Aristotelov prvy hýbateľ, ktorý spočíva v pokoji sám v sebe a seba samého nazerá; panteizmus stoikov a iných, ktorým je boh to isté čo súhrn všetkého bytia; napokon u Plotina poňatie, že boh je jediný skutočný a všetko ostatné je len odlesk, emanácia božského bytia.
[úprava] Gnosticizmus
Boh je pôvodný domov všetkého stvorenia.
[úprava] Judaizmus
Boh = Jahve = Adonai je absolútna, duchovná, zásvetná, mimočasová osobná bytosť, stvoriteľ sveta.
[úprava] Kabala
Boh je neurčiteľné bezhranično bez akýchkoľvek vlastností, En-Sof, ktoré je všetkým vo veciach, do ktorých vyžaruje (emanuje) svoju podstatu a čím sa súčasne obmedzuje. Toto sebaobmedzovanie sa bezhranična sa odohráva v desiatich etapách alebo štádiách sebarozvíjania sa , ktoré sú anlogické zónam gnosticizmu a nazývajú sa sefirot.
[úprava] Katolicizmus
Boh je je bezpečne poznateľný z jeho diela prirodzeným svetlom rozumu; hľadenie na Boha (450) je cieľom putovania človeka tu na zemi.
[úprava] l749
Boh je pra-základ mnohotvárneho súcna, ktoré tvorí svet, ba celého súcna vôbec. V ňom spočíva všetko, nakoľko od neho ako od prvej pôsobiacej príčiny všetko vychádza a je ním ako posledným cieľom priťahované, nakoľko sa všetko zúčastňuje na jeho plnosti, a tak predstavuje verný obraz alebo stopu jeho nádhery. Pra-základ ako taký sám nie je založený v ničom inom, je založený iba v sebe samom; prvá a posledná príčina všetkého musí byť sama ne-zapríčinená, existuje silou absolútnej nevyhnutnosti svojej vlastnej existencie (a-se-itas: bytie samo od seba). Preto v Bohu úplne splýva bytostnosť a pobyt; Boh nemá bytie len ako súcno, t. zn. bytie-majúce, ale je aj bytie samo čiže bytie subsistujúce: v tom tkvie metafyzická bytnosť Boha, ktorou je Boh v samom jadre konštituovaný a ktorou nado všetkým vyniká.
V protiklade k tomu zahrnuje fyzická bytnosť Boha spoločne so subsistujúcim bytím všetky Božie dokonalosti, ktoré sú touto bytosťou ako svojím najvnútornejším koreňom dané. Pretože tieto dokonalosti subsistujúce bytie bližšie určujú, nazývame ich vlastnosťami (atribútmi) Boha. V Bohu samom netvoria mnhosť, ale sú jednoduchou, a predsa nekonečnou plnosťou.Keďže ich nevidíme bezprostredne a neobsiahneme ich teda jedným pohľadom, sme odkázaní vytvárať si o nich sprostredkovane alebo pomocou svojich pojmov vychádzajúcich z pozemského kusý obraz. Presnejšie povedané, Bohu možno pripisovať iba čisté dokonalosti, ktoré podľa svojej bytnosti udávajú čisté bytie (múdrosť, dobrota, moc), nie však zmiešané dokonalosti, v ktorých bytnosti sa bytie mieša s nebytím alebo nedokonalosťou (napr. zmyslové afekty, ktoré možno pripisovať Bohu len v prenesenom slova zmysle).
Až uvažovanie božsých vlastnosti jednotlivo pred nami rozžiari obraz Boha v jeho plnej vznešenosti. Ako bytie samo je Boh celou plnosťou bytia, a preto je nekonečný. Tu bytie nie je obmedzené nijakým ne-bytím, a preto je bytím čistým, čistou aktualitou (actus purus), ktorá je od začiatku dokonaná v sebe samej, pretože stávať sa predpokladá ešte-nie-bytie. Preto Boh nevysloviteľne presahuje konečné, neustále sa tvoriace bytie (transcedencia), aby v ňom však bol ako prazáklad zároveň obsiahnutý (imanencia). Keďže byť-telom v skutočnosti obsahuje ne-bytie, je Boh čistým duchom, a tým osobnou bytosťou (osoba), ktorá poznáva a pritom laskyplne vlastní seba samu a nad všetkým ostatným vládne svojou prozreteľnosťou. Náboženstvom vstupuje človek s týmto najvyšším majestátom do osbného vzťahu, ktorý pripravuje jeho konečné neplnenie skrze Boha v živote po smrti.
Každé odklonenie sa od tohto vytríbeného Božieho obrazu znamená zlyhanie.
[úprava] Nomoteizmus
Boh je súhrn všetkých zákonov.
[úprava] Panteizmus
Boh je zatiahnutý do vzniku sveta, neodlišuje sa od neho celkom.
[úprava] Stredný platonizmus
Boh je nadmateriálna skutočnosť ako predurčenie materiálnej skutočnosti; absolútno.
[úprava] Mladší stoicizmus
Boh je hlavný predmet poznania; otec ľudí, ktorého poznanie dáva človeku vedomie božského spojenia s ním a tak zároveň primerane reguluje ľudské vzťahy k bohu a celému ľudstvu. Ľudský život je v súlade s tým služba bohu, ktorá spočíva v presnom zachovávaní božských právnych noriem a v náležitom správaní sa podľa nich. Človek je synom božím a ako takýto syn musí milovať druhého človeka Prípravou na túto službu je etika i morálka.
[úprava] Mytológia
Boh je v mýtoch chápaný ešte ako zmyslovo-konkrétna bytosť.
V slovanskej mytológii Boh je božstvo udeľujúce ľuďom bohatstvo: úrodu na poliach, prírastok dobytka, rozmnoženie statkov. Sú bohovia vyšší a nižší.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
