Bourbonovci
Z Wikipédie
Bourbonovci je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.
Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.
Obsah |
[úprava] Vývoj dynastie
[úprava] Pôvodní Bourbonovci
Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon l' Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.
[úprava] Dampierrovsko-bourbonská dynastia
Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.
[úprava] Zásah Burgundovcov
Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.
[úprava] Kapetovsko-bourbonská dynastia
Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.
Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:
- vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
- vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
- vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
- vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
- vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
- vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
- hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
- bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
- vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
- vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia)
- vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
- iné vetvy
- iné vetvy
- orléanská vetva (od 17. storočia)
- iné vetvy
- iné vetvy
- iné vetvy
- vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
- vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
- iné vetvy
[úprava] Vláda v Navarre a vo Francúzsku
Bourbonovci vládli v Navarre 1572 - 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589-1792 (s prestávkami) a 1814-1830.
Do vetvy grófov z Vendôme patril aj - od roku 1572 navarrský kráľ - Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.
[úprava] Vláda v Španielsku
V Španielsku vládli 1700/1713-1808, 1814-1868, 1870-1873, 1874-1931 a od 1875.
[úprava] Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií
V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 - 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 - 1860.
[úprava] Vláda v Parme
Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731-1735, 1748-1802 a 1847-1859.
[úprava] Vláda v Luxembursku
Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.
