Brušný týfus
Z Wikipédie
 |
Wikipédia nie je lekárske konzílium! Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára! |
| Medzinárodná klasifikácia chorôb |
|---|
| Hlavný kód |
|
| Ostatné kódy |
|
Brušný týfus (lat. typhus abdominalis) je ťažké septické ochorenie, ktorého pôvodcom je gramnegatívna baktéria Salmonella typhi.
Obsah |
[úprava] Zdroj, spôsob nákazy a prenos infekcie
Zdrojom nákazy je výhradne človek - chorý alebo (oveľa častejšie) bacilonosič, u ktorého salmonela prežíva v žlčníku alebo vylučovacom systéme. Prenos nákazy je načastejšie fekáliami kontaminovanou vodou (pitie alebo konzumácia takouto vodou zavlažovanej zeleniny). K ďalším možnostiam patrí priamy kontakt s chorou osobou (zdravotnícky personál). Vstupnou bránou infekcie je tráviaci trakt.
[úprava] Imunita
Imunita proti salmonelám je bunkového typu. Protilátky nemajú ochranné vlastnosti (výnimkou je protilátka proti Vi antigénu).
[úprava] Inkubačná doba
Inkubačná doba je 7 až 21 dní, najčastejšie 14 dní.
[úprava] Klinické príznaky
Spočiatku sa objavujú nešpecifické príznaky - nechutenstvo, únava, horúčka, zvracanie a bolesť hlavy. V tejto fáze môže byť ochorenie zamenené za chrípku. Hnačka môže ale nemusí byť. Ako sa ochorenie rozvíja, človek sa stáva ospalým a môže začať blúzniť (najmä v noci).
Do určitej miery typickým pre toto ochorenie je charakter zmien teploty. V prvom týždni ochorenia teplota stúpa schodovito (stadium incrementi), v nasledujúcich dvoch týždňoch sa udržuje stabilne na vysokých hodnotách (febris continua) a v štvrtom týždni postupne klesá (stadium decrementi).
K ďalším pomerne typickým príznakom patrí povlak na jazyku v tvare písmen V alebo W. Objavuje sa bronchitída (zápal priedušiek), bradykardia (spomalenie činnosti srdca - ďalší pomerne typický príznak, paradoxný vzhľadom k vysokej horúčke), hepatosplenomegalia (zväčšenie sleziny a pečene), meteorizmus (nafukovanie). Okolo 10. dňa akútneho ochorenia sa zjavuje typická ružová vyrážka (roseola typhosa) na bruchu a po bokoch hrudníka. V 2. a 3. týždni sa objavuje hnačka žltozelenej farby, vzhľadom pripomínajúca hrachovú polievku. V 4. týždni všetky príznaky relatívne rýchlo ustupujú.
Okrem vyššie popísaného typického priebehu existujú i miernejšie formy ochorenia:
- tzv. ambulantný týfus - ktorý pacient zvyčajne prechodí
- abortívny týfus - trvá len 2 týždne
A naopak, existuje i ťažká forma ochorenia - tzv. hypertoxický týfus, pri ktorom pacient zomiera do troch dní na prudkú sepsu s príznakmi zlyhania srdcovo-cievneho systému.
[úprava] Komplikácie
- Perforácia (prederavenie) tenkého čreva - najzávažnejšia komplikácia, zvyčajne v 3. týždni - prejaví sa náhlym poklesom horúčky a krvného tlaku, neskôr príznakmi peritonitídy.
- Krvácanie do čriev s následnou melénou.
- Myokarditída
- Preležaniny (dekubity)
- Zápal žlčníka (cholecystitída)
- Pneumónia (zápaľ pľúc)
- Zápal žíl (tromboflebitída)
- Vzácne relaps (návrat) ochorenia
[úprava] Diagnostika
Krvný obraz: leukopénia, aneozinofília, mierne zrýchlená sedimentácia
Moč: často albuminúria z horúčky
Základom je kultivačné vyšetrenie krvi (tzv. hemokultivácia) a stolice. Nepriama diagnostika využíva protilátky proti O, H a Vi antigénom. Pozitívny titer je vyšši ako 1:80, objavuje sa na začiatku 2. týždňa ochorenia.
[úprava] Diferenciálna diagnostika
Paratýfus A, paratýfus B, salmonelóza, iné horúčkovité ochorenia.
[úprava] Prevencia
Inaktivované vakcíny s rôznym spôsobom podávania k imunite neviedli. Účinné sú živé očkovacie látky (metabolicky defektné mutantné kmene), ktoré aktivujú bunkovú imunitu.
[úprava] Liečba
[úprava] Akútne ochorenie
Liečba je antibiotická. Pôvodne veľmi dobrá citlivosť na chloramfenikol už dnes nie je samozrejmosťou - stúpa počet rezistentných kmeňov. Naďalej je však toto antibiotikum v prípade citlivosti liekom prvej voľby. Podáva sa v dávke 50 mg na kg hmotnosti každých 6 hodín. Pri ťažkých infekciách treba pri začatí liečby počítať s rizikom náhleho uvoľnenia veľkého množstva endotoxínu z uhynutých baktérií a možným endotoxínovým šokom. Preto sa doporučuje začať liečbu s polovičnou dávkou a na vypočítanú dávku prejsť postupne v priebehu troch dní. Po poklese horúčky možno dávku zasa pomaly znižovať, liečba však musí trvať 14 dní (prevencia návratu - relapsu - ochorenia).
Okrem chloramfenikolu možno použiť i ampicilín (100 mg/kg/24 hod), kotrimoxazol alebo chinolóny (najmä pri rezistencii na chloramfenikol). Pri ťažkom priebehu možno s antibiotikami kratší čas podávať i glukokortikoidy (20 -40 mg prednizónu denne)
Súčasťou starostlivosti o chorého je i prevencia preležanín; diéta s dostatočným prívodom tekutín, prípadne podávanie infúzii (fyziologický roztok, glukóza, v ťažkých pípadoch i transfúzia).
Pri podozrení na perforáciu čreva treba okamžite zastaviť prívod potravy per os (ústami) a konzultovať stav s chirurgom. Pri krvácaní sa v prípade potreby nahrádzajú straty.
[úprava] Nosičstvo
Málokedy je ho možné vyliečiť antibiotikami, potrebné je chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia).
[úprava] Prognóza
Liečba je nevyhnutná v nemocnici, najmä pre riziko nákazy. Do domáceho ošetrenia je možné pacienta prepustiť až po vyšetrení na nosičstvo (opakovane negatívne vzorky stolice a moču). Ak je vyšetrenie pozitívne, treba pred prepustením informovať hygienika a pacienta ďalej sledovať. Ak pozitivita trvá viac ako pol roka, je dotyčný evidovaný ako chronický bacilonosič, musí dodržiavať špeciálne hygienické opatrenia a má zákaz výkonu niektorých povolaní (najmä v potravinárstve).
Celková práceneschopnosť trvá obvykle 8 až 10 týždňov.
[úprava] Zdroje
- Bednář M., Souček A., Vávra J.: Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie, str. 96-97, Triton 1994.
- Kolektív autorov: Vademecum medici (Osveta, 1995)
