Pečeň

Z Wikipédie

Pečeň (gr. hepar; lat. jecur) je žľaza u stavovcov, vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do tráviaceho systému. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu žlče.

[úprava] Anatómia

Pečeň u ľudí je najväčšia žľaza tela. Váži priemerne 1,5 kilogramu, preto je najväčším orgánom brušnej dutiny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice. Čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu.

Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná. Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (lek. ruptúra) s masívnym životohrozujúcim krvácaním.

Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuhoľníku. Prepona smeruje doľava dolu, kratšia odvesna doprava a dlhšia odvesna nahor. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (lat. pars diaphragmatica) a časť priľahľú k ostatným orgánom brušnej dutiny (lat. pars visceralis). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou (lat. margo inferior).

Peritoneálny obal pečene (lat. tunica serosa) ju pokrýva takmer celú, vbieha do rýh a záhybov a na povrchu prechádza do väzivových závesov pečene: ligamentum teres hepatis, ligamentum falciforme hepatis a ligamentum coronarium. Pod týmto obalom sa nachádza vrstva riedkeho väziva (lat. tunica subserosa) a pod ňou samotný väzivový obal pečene (lat. tunica fibrosa). Ten je obzvlášť pevný na holej ploche (lat. area nuda), ktorá nie je pokrytá tunica serosa.

Pečeň je tvorená štyrmi lalokmi. Pravý (lat. lobus dexter) je najväčší, ľavý (lat. lobus sinister) o niečo menší. Ďalšie dva najmenšie sú chvostový lalok (lat. lobus caudatus) a pravouhlý lalok (lat. lobus quadratus). Z funkčného hľadiska, kvôli chirurgickým zákrokom na pečeni, je praktické delenie na segmenty, podľa zásobenia cievami a odtoku žlče žlčovými cestami.

[úprava] Ďalšie odkazy

• Rádiológia pečene