Chorváti
Z Wikipédie
Iné významy slova Chorváti pozri: Chorváti (rozlišovacia stránka)Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Obsah |
[úprava] Rozšírenie
Chrováti žijú aj v iných častiach celého sveta, najmä v Srbsku, južnom Maďarsku, Rakúsku (Burgenland), Slovinsku a na Slovensku.
[úprava] Včasné dejiny
Ich etnogenéza či príchod na Balkán sú nevyjasnené, spravidla sa uvádza, že sa na Balkáne objavili niekedy v 6. storočí (Slovania sú v oblasti Chorvátska doložení zo 7., možno už 6. storočia) a ich predkami boli teda slovanské kmene (Šubiči, Kačiči, Svačiči), ktoré sídlili vo včasnom stredoveku okolo riek Dráva, Sáva a brehov Jadranského mora. Podľa archeologických nálezov väčšina južných Slovanov bývalej veľkej Juhoslávie prišla z východoslovanskej oblasti.
Názov „Chorvát“ sa prvýkrát vyskytuje až koncom 9. storočia.
Nacionalisticky orientovaní autori majú teóriu o príchode všetkých Chorvátov na Balkán z tzv. Bieleho Chorvátska, ktorého poloha (uvádza sa nad Podkarpatskou Rusou, nad Slovenskom, v Sliezsku a podobne) a pozadie sú značne pochybné.
Existuje aj „zmiešaná“ (a najpravdepodobnejšia) teória, podľa ktorej v súlade s tradíciou síce prišli Chorváti (a Srbi) niekedy v 30. rokoch 7. storočia z územia severne od Karpát, ale bola to len malá západoslovanská skupina, ktorá zjednotila príslušných južných Slovanov a dala im svoje meno.
V 7.-8. storočí boli pod značným avarským vplyvom, prvé štátne útvary Chorvátov začali vznikať v 9. storočí. Starochorvátska kultúra dosiahla vysokú úroveň v 9. storočí súbežne s veľkomoravskou kultúrou, s ktorou mala aj veľa styčných bodov v písomníctve, úžitkovom umení a architektúre.
V roku 1102 bolo Chorvátsko pričlenené k Uhorsku, po prvej svetovej vojne k Juhoslávii.
[úprava] Jazyk
Chorvátčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa latinka. Počas existencie štátu Juhoslávie bola s prestávkami chápana ako súčasť srbochorvátčiny.
[úprava] Náboženstvo
Sú prevažne rímskokatolíci, ďalej pravoslávni, časť sú moslimovia.
[úprava] Chorváti na Slovensku
Chorváti sa usídľovali na juhozápadnom Slovensku na začiatku novoveku, kedy utekali z juhu pred Turkami. Veľa osád, ktoré sú dnes periférnymi časťami Bratislavy, bolo často až do začiatku 20. storočia chorvátskych.
Na Slovensku existuje teda už niekoľko storočí chorvátska komunita, ich najznámejšími centrami sú Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves, Jarovce, Čunovo, Záhorská Bystrica (predtým aj Dúbravka, Lamač, Rusovce a Šenkvice). Niektorí si dodnes uchovávajú národné tradície a venujú sa folklóru. Ich jazyk je však značne odlišný od spisovnej chorvátčiny (ktorá bola poznamenaná srbčinou). Súčasný slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý je po otcovi chorvátskeho pôvodu, k tejto komunite nepatrí, pretože ten sa prisťahoval na Slovensko z Rijeky po skončení prvej svetovej vojny.
