Dejiny Spojeného kráľovstva
Z Wikipédie
Dejiny Spojeného kráľovstva sú od roku 1707 (resp. 1800) spoločnými dejinami Anglicka, Škótska, Walesu a Írska.
Obsah |
[úprava] Vytvorenie únie a dejiny pred jej vznikom
Roku 1707 vzniká na britskom súostroví únia zjednocujúca Anglicko, Wales a Škótsko do jedného kráľovstva. Zákonom o únií z roku 1800 je pripojené Írsko a vzniká Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, roku 1921 potom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Od vytvorenia únie zdieľali tieto krajiny rovnaké osudy, dovtedy je však ich história (sčasti) rozdielna:
- dejiny Anglicka
- dejiny Walesu
- dejiny Škótska
- dejiny Írska
[úprava] Vláda hannoverskej dynastie
Po smrti kráľovnej Anny (1702-1714) na britský trón nastúpil jej najbližší príbuzný, protestant Juraj I. (1714-1727), pôvodom z Nemecka, člen hannoverskej dynastie. Jeho nezáujem o politické udalosti vo Veľkej Británií bol predurčený pôvodom a neznalosťou angličtiny. Všetku politickú moc tak v zemi fakticky získali členovia parlamentu, presnejšie povedané jeho frakcia strany whigov. Sir Robert Walpole položil základy k funkcií britského ministerského predsedu potom, ako zložil z členov Parlamentu svoj vlastný ministerský kabinet.
Za vlády Juraja II. (1727-1760), ktorý rovnako prenechával faktickú vládu svojmu ministerskému predsedovi, rozšírila Veľká Británia svoju koloniálnu ríšu zabraním území po celom svete, najdôležitejšie miesto zaujímalo 13 amerických kolónií na východnom pobreží. Briti sa úspešne presadzovali aj v Kanade alebo v Indií.
[úprava] Priemyselná revolúcia
Zavádzaním mechanizácie výroby a rozvojom veľkých manufaktúr Veľká Británia ako jedna z prvých krajín v Európe vstúpila do tzv. priemyselnej revolúcie. Dostatok surovín z jej kolónií urýchľoval tento celospoločenský proces. Rovnako postupovala aj modernizácia poľnohospodárskej výroby, zpôsobujúca konečne príliv pracovnej sily do britských priemyselných centier. Veľká Británia sa zmocnila vedúcej úlohy medzi industrializovanými krajinami.
Po strate 13 amerických kolónií v dôsledku vyhlásenia ich nezávislosti a vzniku USA roku 1789 a revolúcii vo Francúzsku toho istého roku začala sa organizovanosť a emancipácia robotníckych vrstiev v britskej spoločnosti. Vznikli prvé robotnícke organizácie, ich existencia bola však hneď nato ilegalizovaná.
[úprava] Napoleonské vojny
V rokoch 1803-1815 sa znovu rozhorel konflikt medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte plánoval dokonca inváziu na Britské ostrovy, ale po pre Britov víťaznej bitke pri myse Trafalgar v roku 1805 bola táto hrozba odvrátená. Napoleon sa potom pokúsil zamedziť dovozu britského tovaru na európsku pevninu, aj tento plán však stihol neúspech. V roku 1815 bol Napoleon spojeneckými vojskami pri Waterloo definitívne porazený.
[úprava] Sociálne reformy v 19. storočí
S pokračujúcou zúfalou pozíciou robotníckych vrstiev začalo vo Veľkej Británií dochádzať ku stretom medzi robotníkmi a ozbrojenými zložkami. Vysoká nezamestnanosť a ceny dohnali niektorých robotníkov až na pokraj hladomoru. Živelným ničením strojov (tzv. ludistické hnutie) sa snažili robotníci zamedziť prepúšťaniu. Britský ministerský kabinet sa pokúsil zlepšiť sociálnu situáciu zásadnou reformou volebného systému roku 1832, kedy bola obmedzená moc starej aristokracie a naopak zvýšený politický vplyv mestských centier, a teda dané právo voliť strednej vrstve obyvateľstva. Po nových voľbách bolo zakázané otroctvo v britských kolóniach a neskôr došlo aj k úprave pracovných podmienok britských robotníkov.
V rokoch 1837-1848, respektíve 1846-1855 takzvané chartistické hnutie pokračovalo v snahe o sociálnu emancipáciu robotníkov.
[úprava] Viktoriánska epocha
Obdobie stability pre Spojené kráľovstvo znamenal začiatok vlády kráľovnej Viktórie (1837-1901). Za jej vlády dosiahlo Spojené kráľovstvo zenit svojej politickej a ekonomickej moci. Ovládlo významné zámorské územia (Austrália, Egypt, Cyprus, časť Južnej Afriky alebo Hongkong), z ktorých najdôležitejším sa stala India.
Zo začiatku svojej vlády podliehala Viktória vplyvu ministerského predsedu lorda Melbourna. V roku 1840 sa vydala za princa Alberta, ktorý v roku 1861 zomrel na týfus. Viktória pokračovala v aktívnej úlohe na poli medzinárodnej politiky, často vystupovala ako prostredník pri rozhodujúcich medzinárodných rokovaniach.
V rokoch 1854-1856 sa Spojené kráľovstvo zúčastnilo Krymskej vojny, v ktorej podporilo Turecko v boji proti Ruskej ríši. Spojené kráľovstvo spoločne s Francúzskom nad Ruskom zvíťazilo a zamedzilo ďalšiemu výraznému ruskému mocenskému rastu.
V roku 1877 sa kráľovná Viktória stala aj indickou cisárovnou. Na prelome 19. a 20. storočia sa Spojené kráľovstvo zúčastnilo búrskych vojen, pri ktorých ovládlo celú Južnú Afriku.
V druhej polovici 19. storočia bolo volebné právo rozšírené aj na robotníkov z veľkých miest. Nespokojnosť robotníkov však pretrvala a v roku 1900 vznikla sociálne orientovaná labouristická strana, ktorá sa postupne stala hlavnou opozičnou silou voči konzervatívcom.
V roku 1931 vznikol Commonwealth (tzv. Britské spoločenstvo národov), zrovnoprávňujúci niektoré kolónie s domovskou krajinou.
