Dejiny USA

Z Wikipédie

Prví obyvatelia začali prichádzať na územie dnešných Spojených štátov pred 20 000 rokmi prekročením Beringovej úžiny do Aljašky. Prvé kultúry o ktorých máme poznatky sú Sandia a Clovis pred 15 000 rokmi.

O týchto prvých domorodcoch vieme pomerne málo v porovnaní s Európanmi, ktorí prišli na toto územie po prvej ceste Krištofa Kolumba v roku 1492. Kolumbovi muži boli zároveň prví obyvatelia Starého sveta, ktorí sa vylodili na územi dnešných Spojených štátov, keď pristáli pri Portoriku počas druhej výpravy. Prvý Európan, ktorý vstúpil na kontinentálnu časť USA, bol Juan Ponce de León, keď v roku 1513 prišiel na Floridu, existujú ale aj náznaky že už pred ním mohol byť na americkej pôde John Cabot v roku 1497.

[úprava] Pred príchodom Kolumba

Indián

Na základe antropológie a porovnávania génov vedci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) pochádzajú zo Sibíri a prišli cez Beringov prieliv, približne pred 11 000 až 17 000 rokmi. Antropológovia ich často radia aj medzi mongolské národy. Pôvodní obyvatelia Ameriky začali prichádzať z Ázie cez tzv. Beringov most pred 20 000 rokmi. Týmto ľuďom sa dnes hovorí pôvodní Američania alebo Indiáni. Presný čas a spôsob sú však dodnes predmetom kontroverzie. Prednedávnom existoval konsenzus, že migranti prišli pred 12 000 rokmi cez Beringov most, ktorý existoval počas poslednej doby ľadovej (pred 11 000 až 26 000 rokmi). Neskôr sa ale objavili dôkazy o prítomnosti človeka na území dnešnej Brazílie už pred 12 000 rokmi.

Na území Amerík existovalo mnoho kultúr pred príchodom Európanov, spomeňme Pueblancov (Anasazi) na juhozápade alebo Adenskú kultúru na východe. Niekoľko takýchto spoločenstiev a komunít sa postupne usadilo a dosiahlo početnú a sústredenú populáciu. Poľnohospodárstvo sa vyvinulo už okolo roku 2500 pred Kristom, napríklad pestovaním pôvodne divoko rastúcej slnečnice.

Prvý európsky kontakt s Amerikou sa odohral v roku 1000. Viking Leif Erikson založil sídlisko nazývané Vinland v dnešnom Newfoundlande. Bol to posledný kontakt na ďalších 500 rokov.

[úprava] Osídľovanie

Pôvodní Američania, prví obyvatelia územia USA, tvoria dnes menej ako 1 % celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (1492 Krištof Kolumbus) museli dlho bojovať o prežitie. Za prvých päťdesiat rokov dobývania bolo zabitých a na rozličné choroby umrelo približne 10 až 15 miliónov pôvodných obyvateľov. Napriek týmto podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk. Intenzívne osídľovanie Severnej Ameriky Európanmi začalo v 17. storočí. Prúdy kolonistov hľadali náboženskú slobodu a možnosť lepšej obživy v Novom svete. Vhodné prírodné podmienky a dostatok nerastných surovín tvorilo predpoklady rozvoja britskej kolónie Nové Anglicko. Neskôr, keď Indiánov ubudlo, Európania privážali do Ameriky černochov z Afriky. Takmer vo všetkých oblastiach boli európsky prisťahovalci v menšine a postupným premiešavaním sa s pôvodným obyvateľstvom a černochmi vzniklo súčasné pestré zloženie obyvateľstva.

[úprava] Boj za nezávislosť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Americká vojna za nezávislosť

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť skončila roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym.

V tom čase tvorilo USA iba 13 štátov na východe a severovýchode krajiny medzi pobrežím Atlantického oceánu a Apalačskými vrchmi (13 červených pruhov na zástave). USA sa postupne rozširovali najmä smerom na západ. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami (Mexiko) aj kupovaním územia, napr. loussianské územie od Francúzska, Floridu od Španielska, Aljašku od Ruska.