Eduard Goldstücker
Z Wikipédie
Eduard Goldstücker (* 1913 – † 2000) bol český literárny historik, diplomat, znalec diela F. Kafku, predstaviteľ obrodného procesu v roku 1968. Po detstve strávenom v Podbieli, Trstenej a Košiciach, študoval germanistiku v Prahe na Karlovej univerzite. V r. 1939 ako mladý židovský komunista emigroval do Spojeného kráľovstva, pracoval v exilovej Benešovej vláde. V roku 1950 bol prvým čs. veľvyslancom v Izraeli. V roku 1951 vo vykonštruovanom procese s protištátnym sprisahaneckým centrom na čele s Rudolfom Slánským bol odsúdený na doživotie. Časť väzby strávil v uránových baniach v Jáchymove. Rehabilitovaný bol v roku 1955. V júni 1963 zorganizoval medzinárodnú kafkovskú konferenciu v Libliciach. V čase Pražskej jari sa angažoval ako predseda Československého zväzu spisovateľov a poslanec parlamentu, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy emigroval spolu so ženou Martou do Spojeného kráľovstva. Po Nežnej revolúcii sa vrátili do Prahy.
[úprava] Publikácie
- O Franzi Kafkovi z pražské perspektivy In: Pavel REIMAN Liblická konference 1963 (Praha 1963)
- Vzpomínky 1913–1945 (G plus G Praha 2003)
- Vzpomínky 1945-1968 (G plus G Praha 2005)
