Karlova univerzita
Z Wikipédie
Karlova univerzita (po česky Univerzita Karlova v Praze) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni).
Obsah |
[úprava] Založenie
Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:
V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.
Univerzita bola založená ako úplná, tj. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.
Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
[úprava] Názov
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolína a Klementína bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 bola zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelená na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ (Čo sa potom aj stalo - nemecká univerzita sa až do roku 1945 volala Deutsche Universität zu Prag; zákonom č. 122/1945 Zb. bola zrušená.)
Podľa zákona 172/1990 sa Univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Prahe“, zákon č. 111/1998 Zb. toto meno potvrdil.
[úprava] Dnešný stav
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právníkov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov ai.
Univerzita má v súčasnosti (asi 2004 - 2006) okolo 42 000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študíjnych programoch a asi 600 oboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v Česku. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3 500. Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún.
Univerzita svojej akademickej obci tiež poskytuje viacero viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, vydavateľská činnosť, knižnice), ktoré sú však často kritizované ako skostnatelé a nevyhovujúce a to aj v porovnaní s inými (aj podstatne menej významnými) univerzitami v Česku.
[úprava] Slávni absolventi
- Edvard Beneš (1884-1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
- Bernard Bolzano (1781-1848), matematik a filozof
- Max Brod (1884-1968), spisovateľ
- Karel Čapek (1890-1938), spisovateľ
- Eduard Čech (1893-1960), matematik
- Carl Ferdinand Cori (1896-1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Gerty Cori (1896-1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Josef Dobrovský (1753-1829), filológ a historik
- Jaroslav Heyrovský (1890-1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
- Bohumil Hrabal (1914-1997), spisovateľ
- Jan Hus (1369-1415), náboženský mysliteľ a reformátor
- Jan Janský (1873-1921), objaviteľ krvných typov
- Franz Kafka (1883-1924), spisovateľ
- Karol I. Habsburský (1887-1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
- Egon Erwin Kisch (1885-1948), spisovateľ a novinár
- Luboš Kohoutek (b. 1935), astronóm
- Milan Kundera (b. 1929), spisovateľ
- Jan Marek Marci (1595-1697), doktor
- George Placzek (1905-1955), fyzik
- Jan Evangelista Purkyně (1787-1869), fyziológ
- Ota Šik (1919-2004), ekonóm
- Ferdinand Stoliczka (1838-1874), paleontológ
- Nikola Tesla (1856-1943), vynálezca, fyzik
- Vladislav Vančura (1891-1942), spisovateľ
- Max Wertheimer (1880-1943), psychológ
[úprava] Organizačná štruktúra
[úprava] Fakulty:
- Katolícká teologická fakulta
- Evanjelická teologická fakulta
- Husitská teologická fakulta
- Právnicka fakulta
- 1. lekárska fakulta
- 2. lekárska fakulta
- 3. lekárska fakulta
- Lekárska fakulta v Plzni
- Lekárska fakulta v Hradci Králové
- Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
- Filozofická fakulta
- Prírodovedecká fakulta
- Matematicko-fyzikálna fakulta
- Pedagogická fakulta
- Fakulta sociálnych vied
- Fakulta telesnej výchovy a športu
- Fakulta humanitných štúdií
[úprava] Ďalšie súčasti
[úprava] Vysokoškolské ústavy
- Ústav dejín UK a Archív UK
- Centrum pre teoretické štúdiá
- Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium
[úprava] Iné pracoviská
- Ústav výpočtovej techniky
- Európske informačné stredisko
- Ústav jazykovej a odbornej prípravy
- Ústredná knižnica
- Centrum pre otázky životného prostredia
- Agentúra Rady vysokých škôl
[úprava] Účelové zariadenia
- Internáty a menzy
- Arcibiskupský seminár
- Nakladateľstvo Karolinum
- Správa budov a zariadení
- Športové centrum
[úprava] Referencie
- Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 pp.
