Emil Boleslav Lukáč
Z Wikipédie
| Emil Boleslav Lukáč | |
|---|---|
| slovenský básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz a učiteľ | |
| Narodenie | 1. november 1900 Hodruša - Hámre, Slovensko |
| Úmrtie | 14. september 1979 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Emil Boleslav Lukáč (* 1. november 1900, Hodruša - Hámre – † 14. september 1979, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz a učiteľ; výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu.
Obsah |
[úprava] Životopis
Študoval v Strhároch, v rokoch 1906 - 1910 v Hodruši, v rokoch 1910 - 1918 na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr pokračoval v rokoch 1918 - 1922 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1922 - 1924 študoval protestantské bohoslovie a filozofickú fakultu v Paríži. V roku 1928 sa venoval štúdiu evanjelickej teológie na fakulte v Lipsku, až napokon v roku 1934 získal doktorát z filozofie.
Ako kňaz pôsobil len krátko, keď bol v rokoch 1922 - 1924 kaplánom vo viacerých slovenských mestách (Martin, Modra, Brezno). V roku 1924 pôsobil ako generálny tajomník evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku pre odbor mládeže, v rokoch 1926 - 1933 bol učiteľom slovenského jazyka na Hudobnej a dramatickej akadémii, v rokoch 1933 - 1947 bol profesorom na Dievčenskom reformovanom gymnáziu. V predvojnovom období začal byť tiež politicky činný. V rokoch 1936 - 1939 bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe, v období Slovenského štátu bol poslancom Slovenského snemu, v rokoch 1947 - 1950 pracoval na Povereníctve školstva a osvety. V rokoch 1950 - 1955 pôsobil v Literárnom múzeu Janka Jesenského a v rokoch 1955 - 1966 bol korektorom v Západoslovenských tlačiarňach. Potom sa venoval výhradne literárnej činnosti.
Okrem bežných povolaní bol celý život činný tiež v oblasti literatúry. V roku 1924 sa stal zakladateľom Spolku slovenských spisovateľov, kde bol neskôr v rokoch 1933 - 1938 tiež tajomníkom. V roku 1940 založil časopis Tvorba, ktorý aj do roku 1944 viedol. K časopisu sa vrátil v rokoch 1948 - 1950, kedy preň pracoval ako redaktor, no nebolo to jeho jediné pôsobenie v literárnej redakcii. Ako redaktor pracoval vo viacerých časopisoch: v roku 1920 to boli Národné noviny, v rokoch 1924 - 1934 redigoval časopis Nový rod, v roku 1928 redigoval časopis Mladé Slovensko, neskôr to boli časopisy LUK, Slovenské smery a iné.
[úprava] Tvorba
Prvé verše začal písať už počas štúdií v Bratislave. V tomto období napísal prvé verše, ale tiež prekladal z modernej francúzskej (Charles Baudelaire) a maďarskej (Endre Ady) poézie, neskôr sa venoval tiež prekladom z nemeckej, orientálnej, ruskej a anglickej literatúry. Okrem prekladom a vlastnej tvorby sa tiež venoval posudzovaniu, opravovaniu a korigovaniu tvorby mladších slovenských spisovateľov, pričom často krát publikoval mnohé ich prvotiny.
Okrem písania poézie sa venoval i publicistike, kde uverejňoval svoje drobné články, komentáre, recenzie, ale i rozsiahlejšie state a štúdie z oblasti literatúry, sociálnej sféry, či k filozoficko-náboženskej a politickej problematike. Ako nemanželské dieťa sa vedel vciťovať do bôľov a smútkov iných ľudí, preto mu ostal najbližší symbolizmus a najbezpečnejšou istotou mu bol domov. Svojou tvorbou sa stal vedúcim predstaviteľom neosymbolizmu v slovenskej medzivojnovej poézii. Bol ovplyvnený hlbokým kresťanským presvedčením, ale tiež priateľstvom so slovenským spisovateľom Vladimírom Royom; zo starších autorov ho ovplyvnila najmä tvorba Pavla O. Hviezdoslava či Martina Rázusa.
V roku 1936 sa stal organizátorom I. kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Po roku 1948 padol do nemilosti a do poézie sa vrátil až v polovici 60. rokov. Napriek tomu mu bol v roku 1976 udelený titul zaslúžilý umelec.
[úprava] Dielo
[úprava] Básnické zbierky
- 1922 - Spoveď
- 1925 - Dunaj a Seina
- 1926 - Hymny k sláve Hosudarovej
- 1928 - O láske neláskavej
- 1929 - Spev vlkov a iné básne
- 1929 - Križovatky
- 1934 - Elixír
- 1934 - Hymny (druhé vydanie Hymny k sláve Hosudarovej)
- 1938 - Moloch
- 1944 - Bábel
- 1949 - Záhrada útechy (výber prekladov z európskej poézie)
- 1967 - Óda na poslednú a prvú
- 1969 - Parížske romance
- 1978 - Srdce pod Kaukazom
[úprava] Preklady
- 1929 - Cesta krížová (Paul Claudel)
- 1929 - Múdrosť vína (Omar Chajjam)
- 1933 - Trofeje (Pierre de Ronsard)
- 1941 - V mladých srdciach (Endre Ady)
- 1951 - Apoštola (Sándor Petőfi)
- 1967 - Génius orlom (Victor Hugo)
- 1968 - Kvapky z perlete (Paul Valéry)
- 1976 - Spoveď Dunaja (Sándor Petőfi)
[úprava] Výbery
- 1936 - Básnická tvorba
- 1946 - Dies irae
- 1965 - Hudba domova
- 1966 - O láske neláskavej
- 1976 - Tvoj tanec žeravý
- 1980 - Pokoj zemi tejto
[úprava] Ostatné diela
- 1928 - Viliam Figuš-Bystrý: Detvan, libreto k opere
- 1943 - Kam ho položili?
