Ferdinand Ďurčanský
Z Wikipédie
Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (* 18. december 1906, Rajec – † 15. marec 1974, Mníchov) bol slovenský politik a novinár.
Právo študoval v Bratislave, Paríži a Haagu. Od roku 1933 bol pedagógom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1939 - docent, 1940 - profesor). Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa v roku 1939 podieľal na rozdelení ČSR. V rokoch 1938–1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939–1940 bol prvý minister zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 in contumaciam odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V r. 1947 emigroval do Argentíny a v r. 1952 sa presťahoval do Mníchova. V SRN založil tzv. slovenský akčný výbor.
Vyšlo o ňom: Ferdinand Ďurčanský (1906–1974), zborník zo seminára o pri príležitostijeho nedožitých deväťdesiatych narodenín v Rajci 8. 12. 1996 Ed: Š. Baranovič (Martin 1998)
[úprava] Dielo
- Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov - Biela kniha (Buenos Aires 1954)
