Fiľakovo

Z Wikipédie

Fiľakovo

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Lučenec
Región:	Novohrad
Poloha:	48° 16' 06" s. š. 19° 49' 29" v. d.
Nadmorská výška:	193 m n.m.
Rozloha:	16,46 km²
Počet obyvateľov:	10 198 (2002)
Hustota obyvateľstva:	620 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	21429
EČV:	LC
PSČ:	986 01
Telefónna predvoľba:	047
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Fiľakovo Radničná 25 986 01 Fiľakovo
Web:	www.filakovo.sk
E-mail:	filakovo@geniusnet.sk
Telefón:	43 81 001
Fax:	43 81 001
Politika
Primátor:	Jozef Agócs (SMK-MKP)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Fiľakovo je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

[úprava] Polohopis

Z geomorfologického členenia leží Fiľakovo v Matransko-slanskej oblasti v celku Cerová vrchovina v krajnom podcelku - Fiľakovská brázda. Brázdu tvorí niva riečky Beliny a priľahlá sprašová pahorkatina a má ráz kotlinovej malolesnej krajiny.

Rovinatý až vrchovitý povrch tvoria prevažne stredotreťohorné pieskovce a ílovce, z ktorých vystupujú na juhovýchode mladotreťohorné bazalty. Územie mesta budujú spodnomiocénne sedimenty dosahujúce mocnosť až 80 - 130 metrov. Západne od mesta sa v smere SZ - JV tiahne súvislý hrebeň tvorený produktami finálneho vulkanizmu (čadiče a bazanity). Z nerastných surovín sa pri fiľakove vyskytujú: lejárske piesky, troskové lávy, andezit, čadič, tehliarska hlina a hnedé uhlie.

Geologický vývoj Fiľakova a okolia bol veľmi zložitý, prebiehal vo viacerých etapách a niekoľkokrát sa na našom území vystriedali obdobia morskej i sladkovodnej sedimentácie s obdobiami horotvornými, sopečnými a obdobiami suchej zeme.

[úprava] Časti obce

[úprava] Ulice

[úprava] Vodstvo

Cez Fiľakovo tečie potok Belina (pramení SZ od kóty Karancs 725m) s dĺžkou povodia 21 km. Jeho prítokom je Čamovský potok. Belina sa pri Prši vlieva do Suchej.

Vo Fiľakove je niekoľko minerálnych pramenňov, zemitých kyseliek zvaných šťavice. Pramene Stará Štavica a Ádam: sú to obyčajné kyselky (uhličité vody) obsah minerálnych látok je menší ako 1 g/l, obsah CO2 je vyšší ako 1 g/l. „Štavica“ sa vo Fiľakove používa pre miestne účely. Pramene zemitej kyselky vo Fiľakove obsahujú viac ako 1 g/l rozpustených pevných látok s prevahou iónov CA2+, Mg2+, HCO3. Chemické zloženie štavice pri továrni bolo – pevné súčiastky 1152 mg/l, spotreba kyslíka 20,20 kcm m/10 HCl, tvrdosť /podla nemeckej stupnice/ 42,0.

[úprava] Symboly obce

V literatúre sa uvádza, že Fiľakovo vydalo listinu s vlastnou pečatou už v roku 1356. Avšak o výzore tejto pečate nič nevieme. Novú pečat i mestský erb dal vyhotovit gróf Štefan Koháry II. v roku 1722. Táto pečať pozostávala zo strieborného štítu, kde zo zeleného kopca vyrastá palma a nad horným okrajom štítu je zlatá koruna. Pečať mesta Fiľakovo je okrúhla uprostred s mestským erbom a kruhovitým nadpisom MESTO FIĽAKOVO. Pečat mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach - udelenie Čestného občianstva mesta, na pečatenie významných listín, dokumentov, zápisníc mestského zastupitelstva, mestskej rady a pod.

Mladší erb z konca 18. storocia je červený, zlatá koruna je tentoraz umiestnená na vrchol kopca. Z nej vyrastá strieborný dvojramenný kríž a za ním zelená palma. Jeho zavedenie pravdepodobne súvisí so zavedením malého štátneho znaku za Leopolda II (1790-1792). Mesto v súčasnosti používa zjednodušenú verziu heraldicky správnejšieho erbu z roku 1772. Erbom mesta Fiľakovo je v bielom štíte zo zeleného kopca vyrastajúca palma so žltým kmenom a zelenou korunou.

Zástavu mesta Fiľakovo tvorí šest pozdĺžnych pruhov v poradí farieb žltá, zelená, biela, žltá, zelená,biela. Zástava má pomer strán 2:3 a je ukoncená tzv. lastovičím chvostom, t. j. zástrihom, siahajúcim do jednej tretiny dlžky listu zástavy.

[úprava] História

[úprava] Názvy mesta a hradu

1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863-1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938-1945 Fülek, 1948-1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).

[úprava] Pôvod pomenovania

Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Kaudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele „Geografis hyfogesis“ (150 n.l.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktore niektori autori stotožňujú s Fiľakovom.

Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z osobného mena Filek (čiže zdomácnenej podoby mena Filip), pričom k zmene -e- na -a-došlo po strate významovej súvislosti s menom Filek (podobne ako pri Benedikt -> (Hronský) Beňadik). Podľa iných názorov je názov odvodený z keltského slova Fulak, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Maďarský názov Fülek je výsledkom paralelného pomenovania so slovenským Fiľakovo.

[úprava] Pravek

Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.

[úprava] Staršia doba kamenná - paleolit

600.000-10.000 pred n.l. - medzi najstaršie nálezy patria časti kostry z mamutov kosti jaskynného medveďa (Prša, Šávoľ, Belina), malý kamenný nástroj - diskovitý oštep ojavený v Prši. Tieto nálezy môžu byť dokladom prítomnosti neandertálca v tejto oblasti.

[úprava] Mladšia doba kamenná - neolit

5000-3000 pred n.l. - V neďalekej Prši boli objavené črepy z keramiky bukovohorskej kultúry.

[úprava] Neskorá doba kamenná - eneolit=

3 000- 2 000 pred n.l. - Z miesta Kistemető pochádza niekoľko črepov bližšie nedatovanej eneolitickej keramiky a z miesta Földvár (medzi Ratkou a Plešom) zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovity hrot.

[úprava] Doba bronzová

2 000 - 700 pred n.l. - Nálezy z územia mesta nie su známe, ale na pustatine Báby sa našlo niekoľko črepov pilinskej kultúry. Významnou archeologickou lokalitou z doby bronzovej z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúry sú Radzovce. Na mieste Monosa sa odkrylo pohrebisko s 1334 hrobmi, v ktorých sa našlo viac ako 5 000 keramických nádob, drobné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, kostí a vzácny železný a zlatý predmet. Na sídlisku, ku ktorému patrilo pohrebisko boli odkryté pozostatky výrobnych objektov, v ktorých sa odlievali a a zhotovovali bronzové nástroje, zbrane a šperky.

[úprava] Doba železná

halštat a latén (700 - 0 pred n.l.) - Na námestí pred lekárňou sa pri výkopových prácach l našiel črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky. Z Rátky a Prši su známe hroby datované do 2. stor. pred n .l.

[úprava] Doba rímska

(0 - 400 nášho letopočtu) - Pri hĺbení kanalizácie pri Malom cintorine bol nájdený zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty. Do tohoto obdobia môžeme pravdepodobne zaradiť aj fragment bronzového predmetu v podobe ženskej hlavy, ktorý pripomína rímske sošky.

[úprava] Včasný stredovek

V tehelni v blízkosti železničnej stanice na mieste „Szentfali“ v r.1952 a 1953 sa pri ťažbe hliny porušili kostrové a asi aj žiarový hrob. V nich boli dve celé nádoby, črepy a železný nožík. Hroby aj s nálezmi sú datované do polovice 7.stor.

Najznámejšou a zatiaľ jedinou preskúmanou slovanskou lokalitou okresu je Prša. Z miest Bérc a Borszeg pochádzajú predmety z mladšej doby kamennej až po stredovek, ale najpočetnejšie sú z obdobia slovansko-avarského osídlenia. Počas výskumu v r. 1948-54 sa tu odkrylo niekoľko pohrebísk zo 7.stor., 7.-8.stor., polovice 1O.stor. a z 11l.stor. -spolu 143 hrobov. V starších hroboch mali mŕtvi pomerne bohatú výbavu - osobné šperky, mužské i ženské, ozdoby šiat - pracky,spony, nožíky, niekoľko kusov zbraní a veľké množstvo keramiky. Mladšie hroby boli veľmi chudobné, mŕtvi mali pri sebe iba drobnéozdoby. Pri pohrebiskách sa odkrylo aj sídlisko z 8.stor.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

Národnostné zloženie (2001): národnosť Slovenská 30,2%, Maďarská 64,4%, Rómska 4%, Česká 0,4%.

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Múzeá

Mestské múzeum sídli v budove postavenej začiatkom 18. storočia, ktorá slúžila ako základná škola. Expozícia múzea bola sprístupnená verejnosti roku 1994. Približuje predovšetkým udalosti z histórie fiľakovskej protitureckej pevnosti a mesta Fiľakovo. Nájdeme tu prvú písomnú pamiatku na Fiľakovo z roku 1246, maketu hradu, turecké zbrane, delá a archeologické nálezy z okolia. Palócka izba dokumentuje život vidieckeho obyvateľstva v regióne Novohradskej župy. V galérii Mestského múzea sa konajú prevažne výstavy výtvarníkov z regiónu Novohradu. Múzeum poskytuje lektorské služby, predaj pohľadníc a katalógov k výstavám.

[úprava] Stavby

Radnica, sídlo mestského úradu - patrí medzi zaujímavé budovy vo Fiľakove. Dokončená bola 29. júna 1912, staviteľom bol Pál Schmidt. Pôvodne v nej sídlil aj zbor požiarnikov. Z vežičky na vrchole bolo vidieť celé mesto a slúžila hasičom ako pozorovateľňa.
Mauzóleum rodiny Stephani (predposledných majitelov kaštiela) sa nachádza neďaleko železničnej stanice na malom vŕšku nazývanom Malý cintorín (Kistemetô). Mauzóleum bolo postavené koncom 19. storočia. V súčasnosti sa nachádza v schátranom stave a potrebuje rekonštrukciu. Dnes tam sídli gymnázium. Na tajomnom vršku sa nachádzal aj cintorín, o čom svedčia aj fragmenty niekoľkých náhrobkov. Na jednom možno rozlúštiť dátum 1882.

[úprava] Pamiatky

Fiľakovský hrad
Kostol s františkánskym kláštorom
Heroldov kaštieľ
Cebrianova kúria
Koháryho kaštieľ (kúria)

[úprava] Parky

Parky vo Fiľakove, vznikli pôvodne z tureckých záhrad. Menšie parčíky vznikli pri Koháryho kúrii koncom 18. storočia a r. 1847 pri Cebrianovej kúrii.

Fiľakovský park bol založený v druhej pol. 19. stor. pri kaštieli Herold-Stephaniho aj s jazierkom. Popri domácich rastlinách boli introdukované aj zahraničné stromy. Rozloha parku je 8,2 ha, celkový počet taxónov drevín 16 (z toho 1 ihličnatý).

Kráľom stromov z okolia Fiľakova bol tzv. „Veľký strom“ v k. u. Bučon pri Šávoli. Bol to mohutný dub, víchrica ho však vyvalila v roku 1954. Výška stromu 35 m, obvod 8 m vek sa dohadoval do 1000 rokov. O strome sa viedla tzv. stromová kniha, čast prierezu bola konzervovaná a je uložená v depozite mestského múzea vo Fiľakove.

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Fiľakovo

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Lučenec (2+55)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../f/i/%C4%BE/Fi%C4%BEakovo.html"

Kategórie: Slovenské geografické výhonky | Fiľakovo | Mestá na Slovensku