Lučenec

Z Wikipédie

Lučenec

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Lučenec
Región:	Novohrad
Poloha:	48° 19' 43" s. š. 19° 40' 09" v. d.
Nadmorská výška:	194 m n.m.
Rozloha:	47,8 km²
Počet obyvateľov:	28 332 (2002)
Hustota obyvateľstva:	593 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	23367
EČV:	LC
PSČ:	984 XX
Telefónna predvoľba:	0 47
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Lučenec Novohradská 1 984 01 Lučenec
Web:	www.lucenec.sk
E-mail:	msu@lucenec.sk
Telefón:	43 25 405
Fax:	43 26 045
Politika
Primátor:	Ing. Milan Marko (SNS,SDKÚ-DS,KDH)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Lučenec je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Novohradu.

[úprava] Polohopis

[úprava] Časti obce

Miestne časti

Lučenec (maď. Losonc)
Opatová (maď. Losoncapátfalva)
Malá Ves (maď. Losonckisfalu)

Sídliská

Rúbanisko I
Rúbanisko II
Rúbanisko III
Červená Armáda (sídlisko Juh)

Osady

Dolná Slatinka, Horná Fabianka, Horná Slatinka, Lučenské kúpele, Ľadovo, Šimova samota

[úprava] Ulice

Významné ulice: Masarykova, Haličská, Vajanského, J. Kármána, Gemerská, Fiľakovská, Zvolenská, L. Novomeského, štvrť M.R.Štefánika., Erenburgova

[úprava] Vodné toky

Mestom pretekajú Krivánsky a Tuhársky potok. Na juhovýchodnom okraji mesta sa spájajú.

[úprava] Vodné plochy

Na západnom okraji mesta (smerom na Halič) je vodná nádrž Ľadovo na Tuhárskom potoku.

[úprava] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lučenca

Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4.tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Cottinov a ďalších. V šiestom a siedmom storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa k nim pridávajú Maďari.

V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvý krát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Ipľa, ktorá bola málo kolonizovaná. Kláštor ležal na križovatke obchodných ciest (Horné Uhorsko - Dolné Uhorsko, západ - východ), preto sa usudzuje aj na jeho obchodnú funkciu. Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. Lokalitu, ktorá sa nazývala Eb hát sa doposiaľ nepodarilo presne identifikovať.

V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239-1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247. V roku 1262 sa zas uvádza názov LOSUNC, v roku 1271 (in) LUSUNCH, v roku 1275 (in) LOSUNCH, TERRA LOSUNCH, v roku 1277 a v roku 1280 POSESSIO LUSUNCH, v roku 1299 TERRA LUSUNCH. Z roku 1299 údajne pochádza aj listina, v ktorej sa už Lučenec uvádza ako mesto, ale nevedno, kde by sa táto listina mala nachádzať. Z roku 1327 je zmienka „VILLA SEU CIVITATIS LUCHUNCH“ – „dedina či mesto Lučenec“, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom). V 30. rokoch 14. storočia sa Lučenec uvádza ako farnosť (plébánia).

V 13. až 14. storočí sa Lučenec hospodársky nerozvinul natoľko, aby sa mohol stať slobodným mestom. Vyplývalo to z jeho polohy mimo hlavných tranzitných ciest. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou, patriacou k Divínskemu hradnému panstvu (Dyen, Dyuen). V roku 1393 kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo rodu Lossonczyovcov (Lučenských) a Lučenec (LOCHON) daroval šiestim bratom Lossonczyovcom. V roku 1406 im kráľ Žigmund držbu Lučenca potvrdil. V roku 1404 sa uvádza názov LOSONCZ.

V roku 1451 sa Lučenec už spomína ako oppidum - mestečko. Rok 1451 bol zároveň rokom snáď najznámejšej udalosti z dejín Lučenca: bitky pri Lučenci. Bola to jedna z viacerých bitiek medzi uhorským gubernátorom Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom, pričom tentokrát zvíťazil Jiskra.

V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímsko-katolícky kostol kalvíni a vačšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Roku 1622 Lučenec vypálili vojaci Gabriela Betlena. Zhoreli aj listiny s mestskými privilégiami. Ďalšiu brzdu pre rozvoj mesta predstavovali aj vojny s Turkami. Od 17. po 18. storočie vznikali remeslá. Roku 1695 získal Lučenec od cisára Leopolda I. právo organizovať trhy.

V roku 1846 vznikla v Lučenci prvá banka a prvé noviny. V roku 1847 bolo zriadené kalvínske gymnázium. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou. Vyhorel aj kalvínsky kostol a preto musel byť roku 1853 prestavaný (v neogotickom štýle). V 2. polovici 20. storočia sa začalo spriemyselňovanie, keď tu vznikla garbiareň, dve smaltovne, závod na výrobu poľnohospodárskych strojov a tehelňa. Roku 1871 sa stavala železnica z Budapešti cez Lučenec na Žilinu a Ostravu. V 90. rokoch 19. storočia bola postavená nová radnica. Roku 1899 zasiahla mesto povodeň. V roku 1910 vzniklo prvé stále kino. Roku 1919 boli z Lučenca komandované maďarské ozbrojené skupiny, usilujúce sa o nastolenie boľševického režimu. Boje medzi česko-slovenskou armádou a boľševikmi prebiehali na prelome mája a júna a Maďari boli napokon prinútení ustúpiť. Lučenec definitívne zostal súčasťou Česko-Slovenska. Roku 1925 bola postavená synagóga. V tom istom roku Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia a zároveň sa začala budovať mestská vodovodná sieť. Roku 1938 sa Lučenec na základe Viedenskej arbitráže stal súčasťou horthyovského Maďarska. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto rozvíjalo (boli postavené nové byty, nemocnica, závody, školy), ale za pridrahú cenu zničenia architektonicky cenných budov, ako bolo napr. secesná Café Corso. Roku 1968 na územie mesta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Roku 1982 bol Lučenec v pozornosti sveta pre konanie Majstrovstiev sveta v parašutizme v neďalekých Boľkovciach, pre ktorý účel bol postavený Hotel Pelikán. V deväťdesiatych rokoch bola otvorená Zlatá ulička s butikmi a pohostinstvom.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

Mestské zastupiteľstvo má 25 členov. Relatívnu väčšinu tvoria nezávislí poslanci, okrem nich sú zastúpené strany SNS, koalícia SDKÚ-DS s KDH, SMER, SZ, OKS, SMK, SF a SLNKO.

[úprava] Obyvateľstvo

Hlavne Slováci

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlá

Kultúrny dom Boženy Slančíkovej-Timravy
kino Apollo
amfiteáter

[úprava] Múzeá

Novohradské múzeum

[úprava] Hudba

Z Lučenca pochádza nu-metalová skupina Forma.

[úprava] Pozoruhodné stavby

Kostol v Lučenci

kostol klasicistický zasvätený Navštíveniu Panny Márie z roku 1783 (katolícky)
kostol neogotický (bývalý kalvínsky, dnes sa v ňom bohoslužby nekonajú)
kostol neskoroklasicistický (evanjelický a. v.)
budova fary neskorobaroková z konca 18. storočia
synagóga
radnica z roku 1892
secesné meštianske domy
kaštieľ klasicistický z roku 1856
kaštieľ neogotický z roku 1860
kaštieľ secesný z roku 1903
budova YMCA (podľa projetku M. M. Harminca)

[úprava] Pomníky

V parku je pomník na uctenie padlých v okolí Lučenca pri boľševickom vpáde roku 1919.

[úprava] Mestský park

Nachádza sa na juhozápade mesta. Bol založený roku 1884. Okrem pokojných prechádzok či posedení na lavičkách má návštevník k dispozícii aj pohostinské zariadenie. Blízko neho sa nachádza jazierko, ktoré v minulosti slúžilo na člnkovanie. V súčasnosti už v ňom vidno plávať len kačky a biele a čierne labute. Medzi atrakcie parku patria aj v klietke umiestnené pávy. Po okraji parku preteká Tuhársky potok. Nachádza sa tu aj pomník Timravy. Obyvatelia Lučenca su na svoj park veľmi hrdí.

[úprava] Chránené stromy

[úprava] Šport

Lučenec má extraligový basketbalový tím BK E.S.O Lučenec. V roku 2003 vyhral Česko-slovenský pohár a v rokoch 2004 a 2006 tituly majstra Slovenska. Futbalový klub LAFC Lučenec hrá I. ligu (druhú najvyššiu súťaž).

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

[úprava] Osobnosti

Koloman Banšell - básnik (pôsobisko)
Wiliam Bukový - skladateľ (rodisko)
Ľudovít Čech - maliar (pôsobisko)
Miklós Duray - slovenský politik maďarskej národnosti (rodisko)
Ján Fábry - botanik (rodisko)
František Gyurkovits - maliar (pôsobisko)
Jozef (József) Kármán - maďarský osvietenecký spisovateľ (rodisko)
Ľudovít Kudlák - maliar (rodisko)
Sándor Petőfi - maďarský básnik (pôsobisko)
Peter Ponický - slovenský politik
Ivan Saktor - slovenský odborár (rodisko)
Timrava - spisovateľka (pôsobisko)
Pavol Žigo - slovenský jazykovedec (rodisko)

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Lučenec

Mestá a obce okresu Lučenec (2+55)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../l/u/%C4%8D/Lu%C4%8Denec.html"

Kategórie: Okres Lučenec | Mestá na Slovensku | Lučenec