Font

Z Wikipédie

Font je počítačový súbor, ktorý obsahuje inštrukcie na zobrazenie textu na obrazovke, tlačiarni alebo inom výstupnom zariadení.

Tieto inštrukcie zahrnujú

• predpisy určujúce tvar grafém, symbolov alebo piktogramov,
• predpisy na zobrazenie tohto tvaru na písmovej osnove,
• predpisy na pozíciu tohto tvaru voči iným tvarom,
• kódy priradené jednotlivým grafémam, symbolom alebo piktogramom.

Jeden súbor obsahuje väčšinou všetky grafémy jedného rezu jednej rodiny jedného písma.

[úprava] Rastrové a vektorové fonty

Znázornenie rastrovej mapy pre písmená g a G.

Fonty môžu tvar znakov kódovať v počítači dvoma spôsobmi. Buď ako rastrové mapy alebo ako matematický popis súboru kriviek. Font, ktorý je uložený ako rastrový obrázok, je uložený v mriežke napríklad 8 × 16 bodov. Preto pre inú veľkosť znakov musíme použiť iný súbor. Druhou možnosťou je zakódovať tvar znakov do kriviek - úsečiek a oblúkov. Takémuto písmu hovoríme vektorové. Výhodou vektorových fontov je, že ten istý matematický popis umožňuje generovať písmená rôznej veľkosti.

[úprava] Vektorový font

Aj vektorové písmo musí byť nakoniec prevedené na bitmapový obrázok, pretože monitor aj tlačiareň počítača kreslia obrázky bod po bode. Krivky písma je preto nutné do týchto bodov „rozkresliť“. Formátov na uloženie vektorového písma je niekoľko. Líšia sa práve v spôsobe výpočtu zväčšeného a zmenšeného písma, a taktiež v spôsobe prepočtu vektorovej grafiky na bitmapovú.

Dnes sú najpoužívanejšie dva formáty vektorového písma, formát TrueType a formát T1. Ich najväčšou výhodou je rozšírenosť vo viacerých operačných systémoch. V súčasnej dobe sa však vyvíjajú oba formáty na spoločnej technológii Open Type, vďaka ktorej sa rozdiely medzi týmito písmami začínajú vyrovnávať.

Fonty vo formáte T1 sa tiež nazývajú PostScriptové, pretože sa používajú predovšetkým na vytváranie PostScriptových dokumentov (dokumenty s koncovkou pdf), ktoré pochádzajú od firmy Adobe (firma zaoberajúca sa tvorbou programov pre vektorovú grafiku ako CorelDraw či AcrobatReader). Rozšírili sa vďaka tomu, že text uložený v tomto formáte dosahoval kvalitnejšie zobrazenie znakov pri malých veľkostiach písmen. V neprospech tohto formátu hovoril skutočnosť, že firma Adobe si tento formát nechala patentovať, preto sa nemohol voľne používať. PostScriptový formát preto zostal dlhý čas iba nástrojom pre profesionálov. Práve vďaka tomu sa rozšíril formát TrueType, pôvodne vyvinutý firmou Apple. Neskôr sa firma Apple po dohode s Microsoftom, ktorá tento formát začlenila do operačného systému Windows, vzdala svojich autorských práv. Vznikol teda formát fontu, ktorý mohli používať všetci. Neskôr reagovala i firma Adobe a tiež sa vzdala autorských práv na formát písma T1.

Hlavný rozdiel medzi týmito formátmi je ten, že PostScriptové fonty sú zostavené z kubických Bézierových kriviek a grafémy vo formáte TrueType sú vytvorené z kvadratických B-splajnov. Ďalším rozdielom je fakt, že TrueTypové písma na zväčšovanie a zmenšovanie potrebujú špeciálny program a PostScriptové fonty takýto program nepotrebujú, pretože sú samy o sebe programom. I vďaka tejto skutočnosti je formát T1 obľúbený, pretože umožňuje autorsky chrániť písmo nielen ako grafický návrh, ale aj ako program.

Dnes však už rozdiel medzi oboma formátmi nevnímame vďaka formátu OpenType, čo je vlastne akási „obálka“, do ktorej sa dá vložiť písmo v oboch formátoch, takže používateľ nezbadá rozdiel. Font s obrysmi TrueType je uložený v súbore s koncovkou ttf a je podporovaný i na starších systémoch, ktoré formát OpenType nevedia rozpoznať a font s obrysmi PostScriptového písma je uložený v súbore s príponou otf.