Písmo
Z Wikipédie
Písmo alebo systém zápisu je systém konvenčných zrakových alebo hmatových symbolov, ktoré predstavujú časti hovoreného jazyka tak, aby bolo možné verne zopakovať vypovedané zvuky. Systém zápisu väčšinou zahrnuje okrem samotných symbolov zvaných grafémy aj pravidlá ich používania. Náuka o písme sa nazýva gramatológia.
Obsah |
[úprava] Vývoj písma
[úprava] Nepravé písma
Medzi nepravé písma patria také systémy zápisu, ktoré síce umožňujú zaznamenať myšlienkové pojmy, ale nie sú viazané na konkrétne zvuky konkrétnej reči. Patria sem napríklad:
- predmetné písmo
- piktografické písmo
Nepravé písma sa považujú za predstupeň pravého písma, v ktorom už existuje abstrakcia symbolu (grafémy) od pojmu.
[úprava] Druhy písma
[úprava] Pojmové (logografické) písmo
| 門 |
| Sinojaponský logogram s významom brána. V závislosti od jazyka (čínština, japončina, kórejčina, vietnamčina) sa môže čítať ako [men], [mun], [mon] a pod. Pôvodný piktografický tvar je ešte rozoznateľný a predstavuje doširoka otvorené veraje brány. |
V logografickom písme zodpovedá jedna graféma jednému gramatickému slovu. Takáto graféma sa nazýva logogram alebo znak.
Keďže každý logogram predstavuje jediné slovo (presnejše jednu morfému), na zápis všetkých slov jazyka je potrebné veľké množstvo rozdielnych logogramov. Ich veľký počet a obtiažnosť ich učenia sa sú najväčšou nevýhodou logografického písma. Na druhej strane však logogram predstavuje určitý význam, takže jeden logografický systém môže teoreticky slúžiť na zápis rozličných jazykov. To je v skutočnosti možné iba pre veľmi blízke jazyky, ako sú napríklad nárečia čínskeho jazyka, pretože logogramy zapisujú aj syntaktické prvky jazyka, ktoré sú neprenositeľné. Napríklad čínske logogramy sa používajú aj na zápis japonského a kórejského jazyka. Mnohé logogramy majú v týchto troch jazykoch rovnaký význam, nie však rovnaké znenie, preto japonský alebo kórejský čitateľ nie je schopný čítať čínsky text.
Aj keď väčšina jazykov nepoužíva na zápis logografický systém, v mnohých jazykoch sa používajú logogramy. Príkladom môžu byť arabské číslice – ich grafémy predstavujú pojmy, nie konkrétne zvuky, takže logogram 1 je zrozumiteľný čitateľom, ktorí ho nazývajú v slovenčine jeden, v nemčine eins, v angličtine one alebo v japončine iči.
Jediným moderným logografickým písmom je čínske písmo, ktorého znaky sa vo viac či menej modifikovanej podobe použivajú alebo používali aj na zápis japonského, kórejského a ďalšich východoázijských jazykov. Medzi logografické písma patria napríklad aj egyptské hieroglyfy, mayské hieroglyfy, jurčenské písmo, tangutské písmo a pod. Označujeme ich však skôr ako komplexné písma, lebo ich grafémy okrem slov vyjadrujú aj abstraktné pojmy (ideogramy) alebo vyslovené zvuky (fonémy).
[úprava] Slabičné písmo (sylabár)
| か |
| Slabika [ka] zapísaná japonskou hiraganou. Nedá sa rozoznať piktografický tvar a graféma predstavuje len zvuk, rovnaký v každom jazyku. |
V slabičnom písme zodpovedá jedna graféma jednej slabike. Usporiadaná sada takýchto grafém sa nazýva sylabár.
Symboly v slabičnom písme väčšinou predstavujú zvuk spoluhlásky (konsonant – K) nasledovaný zvukom samohlásky (vokál – V) alebo samostatné samohlásky. Dajú sa teda zapísať ako všeobecné symboly KV a V. V pravom slabičnom písme neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami (aj keď v mnohých existuje grafická podoba medzi grafémami pre samohlásky). Znamená to, že napríklad znaky japonského slabičného písma Hiragana か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma.
Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve japonský jazyk. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc.
Príkladom slabičného písma je okrem japonskej hiragany a katakany napríklad mykénske grécke lineárne písmo B alebo písma severoamerických indiánov. Medzi historické slabičné písma patria napríklad klinové písma Blízkeho Východu, ktoré obsahovali aj niektoré neslabičné prvky.
[úprava] Hláskové písmo
V hláskovom (alfabetickom) písme zodpovedá jedna graféma jednému základnému zvuku reči – fonéme, to je však ideálny prípad. Takáto graféma sa nazýva písmeno. Sada písmen štandardizovaná pre potreby konkrétneho jazyka sa nazýva abeceda. Podľa stupňa vokalizácie (zápisu samohlások) rozoznávame tri hlavné typy hláskového písma:
- abugida (alfasylabár)
- spoluhláskové písmo (abdžad)
- pravé hláskové písmo
[úprava] Abugida (alfasylabár)
| क क् कु |
| Zápis /ka/, /k/ a /ku/ v písme devanágarí. Základný tvar písmena sa číta [ka], neprítomnosť samohlásky /a/ v druhom variante [k] symbolizuje znamienko viráma, v treťom variante [ku] znamienko naznačuje samohlásku /u/. |
Každé písmeno abugidy označuje spoluhlásku so štandardnou samohláskou (KV), napríklad a (Ka). Pridávaním dodatočných značiek sa mení samohlásková hodnota znaku. Zvláštna značka slúži na označenie písmena bez akejkoľvek samohlásky, takže ostáva len jeho spoluhlásková hodnota (K). V abugide teda, na rozdiel od sylabára, existuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami. Všetky písmená so spoločnou spoluhláskou (K*) sa navzájom podobajú, a všetky písmená so spoločnou samohláskou (*V) alebo bez samohlásky (K) majú rovnakú samohláskovú značku (samozrejme okrem štandardnej samohlásky, ktorá sa osobitne neoznačuje).
- Príklad: Ak by sme písali abugidou, písmeno C by sa štandardne čítalo ca. Ak by sme chceli zapísať len samostatnú spoluhlásku, museli by sme pridať povedzme značku _, takže by sme dostali C. Pridávaním iných znamienok (´ˇ¸^) by sme dostali čítanie napríklad ci (Ć), cu (Č), ce (Ç) a co (Ĉ).
Abugidy sú najviac rozšírené na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii. Odvodené sú z brahmického písma (brahmí), ktoré vzniklo v rokoch 500–300 pr. Kr. a stalo sa predchodcom okolo 40 moderných indických písiem. Do brahmickej rodiny patrí napríklad písmo bengálí, devánagarí, gudžarátí, sinhálske písmo, tibetské písmo a mnohé ďalšie.
Písmom založenom na príncípe abugidy je aj etiópske písmo používané na zápis jazyka ge'ez, amharského jazyka a jazyka tigriňa, ktorými sa hovorí v Etiópii a Eritrei.
[úprava] Spoluhláskové písmo (abdžad)
| ك كَ |
| Písmená /k/ a /ka/ zapísané arabským písmom v základnom tvare, sprava doľava. V tomto spoluhláskovom písme sa krátka samohláska /a/ zapisuje len znamienkom fatha nad spoluhláskou /k/. |
lll Abdžad, alebo spoluhláskové písmo je typ písma, v ktorom sa písmenami vyjadrujú len spoluhlásky. V nepravom spoluhláskovom písme (napríklad arabské písmo) existujú aj grafémy alebo diakritické znamienka na zápis niektorých samohlások.
[úprava] Pravé hláskové písmo
V pravom hláskovom písme sa rovnocenne zapisujú všetky spoluhlásky aj samohlásky hovoreného jazyka a majú rovnocenné postavenie. Sem patrí napríklad latinské písmo, cyrilské písmo, čiastočne niektoré varianty perzsko-arabského písma a pod.
[úprava] Kodifikácia
Rôzne písma sveta kodifikuje norma ISO 15924 z roku 2004 s názvom Kódy reprezentujúce názvy písiem (angl. Codes for the representation of names of scripts). Každému písmu priraďuje štvormísmenový a súčasne trojciferný kód. Tieto kódy je možné používať v terminológii, lexikografii, bibliografii, lingvistike a podobne. Zahrnuje hieroglyfické a klinové písma, alfabetické písma, alfasylabické písma, sylabické písma, ideografické písma, aj nerozlúštené písma.
[úprava] Počítačové písmo
Pojmom počítačové písmo sa niekedy chybne označuje buď font, čo je počítačový súbor s inštrukciami na zobrazenie písma, alebo sa ním označuje rez písma, čo je typografický variant základného typu písma, odlišujúci sa sklonom, hrúbkou ťahov a šírkou znakov.
