Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Graffiti - Wikipédia

Graffiti

Z Wikipédie

Graffiti označuje buď grafitistu (teda tvorcu grafít) alebo tvorbu grafít ako anonymný výtvarný prejav rozšírený najmä od začiatku 70. rokov 20. storočia (USA).

Grafity (staršie graffity) je osobitý spôsob písania sprejom alebo kriedou na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne.

Graffiti je subkultúrna forma výtvarného prejavu, ktorá je anarchistickou manifestáciou sociálnej slobody. O popularitu graffiti sa zaslúžil najmä americký výtvarník K. Haring, ktorého tvorbu začali oceňovať aj renomované múzeá. V 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe (Berlínsky múr, v Taliansku okraj tisíclírových bankoviek).

Obsah

[úprava] Definícia graffiti

Podstata Graffiti spočíva v tom, že writer ( Writer - ten čo píše alebo maľuje graffiti ) sa snaží prezentovať svoje pseudomeno - tag ( Tag - podpis writera, meno ) pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných writerov. Vo väčšine prípadov writeri píšu/maľujú svoje mená alebo mená svojich crew. Za graffiti ale môžeme považovať aj rôzne nápisy alebo reklamné logá a slogany - ak sú namaľované sprejmi alebo podobnou technikou. Za graffiti však nemôžeme považovať všetko, čo je namaľované sprejom. Túto skutočnosť bežní ľudia ťažko rozlišujú. Graffiti je individuálny umelecký smer, tak ako ľudia, ktorí sa mu venujú, preto je zodpovedný každý sám za seba a vonkoncom sa nemôže celá scéna posudzovať podľa činov jedného jedinca.

[úprava] Dejiny graffiti

Graffiti Tag-y / podpisy
Graffiti Tag-y / podpisy

Počiatky vzniku tohoto moderného výtvarného umenia siahajú do mesta New York ( New_York_(mesto) ) 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixami svoje mená/prezývky na všetko okolo seba.

Najznámejší writer tých čias Taki 183 (en), s ktorým New York Times (en) urobili interview, spôsobili, že medzi mladými ľuďmi v celom meste a vo všetkých štvrtiach nastal boom graffiti. Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém metra ( Newyorkské_metro New York City Subway (en) ). Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov.

Koncom 70.rokov boli tagy také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji bola ten pravý nástroj, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojo mena, a tým sa odlíšiť od ostatných. Následok bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl ( Style - autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno ).

Začiatok 80. rokov bol graffiti naklonený. Média sa začali viac zaujímať o tento nový umelecký smer, samozrejme aj zo strany vandalizmu (Vandalizmus - poškodzovanie), ale podstatné bolo, že writeri si dokázali otvoriť cestu aj do galérií.

Časom sa graffiti stále vyvíjalo. Newyorkskí writeri maľovali stále viac a viac komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. Stále vymýšľali nové štýly a techniky maľovania so sprejom, aby sa odlíšili od ostatných writerov v meste a samozrejme získali si ich uznanie.

Na celosvetovom boome graffiti, ale aj celej hip-hopovej subkultúry ( pozri Hip_hop_(subkultúra) ), sa podpísali filmy ako Style Wars (en), Wild Style (en) a Beat Street (en) nakrútené začiatkom 80. rokov v New Yorku. Tie ukázali širokej verejnosti, čo je Graffiti, Breakdance, Rap a DJ-ing. Vďaka týmto filmom sa graffiti a hip-hop začali ešte rýchlejšie rozširovať po celom svete, po páde socializmu taktiež na Slovensku.

Graffiti, ako umelecký smer, sa od jednoduchých fixových podpisov pretransformovalo do dynamického kreatívneho umenia, z ktorého v priebehu 90.rokov vznikla odnož graffiti - Street Art . Street Art má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov...

[úprava] Dejiny graffiti v Bratislave

Graffiti umelec pracuje na svojom diele
Graffiti umelec pracuje na svojom diele

Graffiti sa do Bratislavy, do hlavného mesta Slovenskej republiky, dostali pomerne neskoro - začiatkom roku 1995 zo susednej Českej republiky, ktorá sa stala na dlhší čas vzorom (čo sa štýlov týka). Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi. Jeden z prvých pieces namaľoval Slimer už v roku 1994, ale za ozajstného otca bratislavských graffiti je považovaný Scott.

Za niekoľko rokov urobili graffiti v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, veľký krok vpred. Najlepší writeri majú už svoje vlastné osobité štýly, ktoré sa snažia ďalej rozvíjať. Graffiti je jeden z elementov hip-hopovej subkultúry, ale v čase boomu (1996) sa v hlavnom meste graffiti a hip-hop nespájali, nakoľko tu ani jeden z jeho elementov nebol výraznejšie rozvinutý. Neskôr sa už graffiti začali viac spájať s hip-hopom, a tak sa samozrejme aj väčšina ľudí pridávala k tomuto štýlu. Nie je však pravidlom, aby bol writer zároveň aj fanúšikom hip-hopovej hudby.

Za vrchol bratislavskej vlakovej scény je považovaný rok 2000, v ktorom jazdilo najviac pomaľovaných vagónov, čo malo za následok, že sa v depách museli často premaľovávať už pomaľované vagóny.

Rok 2004 bol poznačený značnou medializáciou graffiti. Niektoré média a zástupcovia výkonnej moci sa snažili prezentovať tento umelecký smer v negatívnom svetle, a tým zdôvodňovať nutnosť zákona, ktorý graffiti zaraďuje medzi trestné činy s možnosťou väzby. Postihy za graffiti nie sú vo svete ale ničím novým, zákony proti vandalizmu, ale i špecializované policajné antigraffiti jednotky tzv. Vandal Squads, fungujú už celé roky. Slovenskí writeri podobnú skutočnosť v domácich podmienkach predpovedali už dávno.

Hotový graffiti piece
Hotový graffiti piece

Graffiti je v prvom rade o ľuďoch, ktorí sú individualitami, teda aj celý tento smer je absolútne individuálnou záležitosťou. Podobne ako v reálnom živote i tu každý zodpovedá v prvom rade sám za seba, tým pádom si musí tiež každý sám rozmyslieť, kde sú pomyselné hranice a kam až je možné s graffiti zájsť. Pomaly, po rokoch, začína aj na Slovensku kultúrna a umelecká obec rešpektovať graffiti ako renomovaný výtvarný prejav. Rovnako, tento vývoj sa dal ľahko predpovedať. Dnes, po čase a nutnom vývoji, už tvorbe domácich writerov nechýba kvalita a originalita potrebná pre prezentáciu v galériách.

Po rokoch sa Slovenské graffiti vyvinulo do skutočne obrovských rozmerov, ktoré sú "obyčajným" ľudom nepochopiteľné a na kilometre vzdialené. Tento novodobý umelecký smer pritiahol množstvo mladých ľudí, a tým rozvinul svoje krídla do najrôznejších smerov. Títo umelci si dokázali za krátky čas svojej existencie získať uznanie vo svete, čoho dôkazom sú čoraz pravidelnejšie návštevy writerov zo zahraničia. Naopak, mnohí slovenskí writeri cestujú po svete. Týmto svojským spôsobom reprezentujú seba, ale i našu krajinu a zbavujú cudzincov predsudkov i skreslených, mylných informácií o Slovensku z čias socializmu.

[úprava] Graffiti slovník

Graffiti slovník obsahuje množstvo slangových výrazov ( pozri Slang ), ktoré môžu mať v rôznych mestách špecifické podoby, v podstate však označujú to isté.

  • Bombing - masívne maľovanie
  • Can - sprej, dóza s farbou
  • Crew - graffiti skupina
  • End To End - graffiti maľba od začiatku vagónu až po jeho koniec, pod oknami
  • Fat Cap - tryska na sprej, ktorá ma hrubú stopu
  • King - kráľ, uznávaný writer
  • Old School - stará škola, writeri, ktorí sa venujú graffiti už dlhé roky
  • Outline - vonkajší obťah graffiti písma, zvýrazní sa tým tvar/štýl písma
  • Panel - graffiti na vagóne
  • Piece - graffiti maľba na ľubovoľnom povrchu
  • Rooftop - graffiti na streche budovy
  • Style - autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno
  • Street - ulica, maľovanie na ulici
  • Sketch - skeč, graffiti náčrt, skica
  • Toy - začiatočník v graffiti
  • Skinny Cap - tryska na sprej, ktorá ma tenkú stopu
  • Tag - podpis writera, meno writera
  • Train - vlak
  • Throw Up - rýchlo prevedené graffiti, throw up-y môžu byť aj viacfarebné a prepracovanejšie
  • Yard – miesto, kde sú odstavené vagóny metra alebo vlakov, prípadne iných dopravných prostriedkov
  • Whole Car - graffiti maľba cez celý vagón, vrátane okien
  • Whole Train - graffiti maľba cez celý vlak, prípadne minimálne 3 vagóny
  • Writer - ten kto píše alebo maľuje graffiti

[úprava] Externé linky na SK stránky o graffiti

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu