Hagia Sofia
Z Wikipédie
Hagia Sofia (po grécky Ἁγία Σοφία, po turecky Ayasofya) alebo Chrám Božej Múdrosti je chrám na Zlatom rohu v Istanbule. Je to jedna z najznámejších sakrálnych stavieb sveta, v súčasnosti je z nej múzeum.
Obsah |
[úprava] Vznik a vývoj stavby
[úprava] Kresťanské obdobie
Hagia Sofia bola postavená na podnet byzantského cisára Justiniána a vysvätená 26. decembra 537 na mieste, kde stál predtým chrám svätej Sofie. Architektmi stavby boli Isidor z Milétu a Anthemios z Trallu. Dodnes je najvýznamnejšou pamiatkou byzantskej architektúry, symbolom celého Istanbulu. Napriek tomu sa však už roku 558 jej kopula, ktorá bola až do vzniku kopule chrámu sv. Petra v Ríme najväčšou na svete, počas zemetrasenia zrútila. Nasledovali ďalšie zemetrasenia v rokoch 989 a 1346, ktoré však už nemali taký ničivý účinok. Chrám bol v tom čase aj sídlom konštantínopolského patriarchu. Po dobytí Konštantínopola štvrtou krížovou výpravou bol chrám Božej Múdrosti sídlom latinského patriarchu konštantínopolského.
[úprava] Islamské obdobie
Byzantská ríša postupne strácala svoj vplyv, až celkom zanikla roku 1453 pri masívnom útoku elitných tureckých jednotiek, ktoré dobyli za vlády sultána Mehemda II. Konštantínopol. Hagiu Sofiu prebudovali na mešitu a kresťanské mozaiky zakryli. Chrám sa stal hlavnou – teraz už istanbulskou mešitou, a podľa jej vzoru sa začali stavať ďalšie mešity najprv v meste a neskôr v celej osmanskej ríši.
Roku 1934 nariadil Mustafa Kemal Atatürk, vtedajší prezident Tureckej republiky, že Hagia Sofia bude sekularizovaná a prebudovaná na múzeum. V roku 1993 inšpekcia UNESCO zistila, že budova chátra, preto na nej prebehla rekonštrukcia.
