Konštantínopol

Z Wikipédie

Konštantínopol alebo Konštantinopol (tiež Konstantinopolis, slovanským označením Carihrad, po grécky Κωνσταντινούπολις, po latinsky Constantinopolis) je staršie meno pre dnešný turecký Istanbul. V súčasnom meste zahrnoval Konštantínopol priestor od prístavu Zlatý roh až k pobrežiu Marmarského mora.

Na mieste Konštantínopola stávala pôvodne grécka osada Byzantion (Byzantium), založená už v 7. stor. pred Kr.. Roku 324 založil a 11. mája roku 330 rímsky cisár Konštantín Veľký slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, tj. mesto Konštantínovo. Konštantínopol sa vedľa Ríma stal hlavným mestom rímskej ríše, mesto dostalo označenie aj Nova Roma (tj. Nový Rím). Slovania prakticky odpočiatku používali názov Carihrad (teda mesto cisárovo), pretože sa vyskytuje už v Nestorovej kronike.

Konštantínopol bol od 4. storočia politickým, ekonomickým a kultúrnym centrom východorímskej ríše, pre ktorú sa v neskoršom období svojej existencie používa označenie Byzantská ríša. Význam Konštantínopola však ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto bolo jedno z najbohatších a najľudnatejších na svete.

V roku 1204 bol Konštantínopol počas štvrtej križiackej výpravy vydrancovaný a obsadený križiakmi. Stal sa centrom Latinského cisárstva. Až roku 1261 bolo v Konštantínopole obnovené byzantské cisárstvo Michalom VIII.

Dňa 29. mája 1453 Byzantská ríša definitívne zanikla dobytím Konštantínopola Osmanskými Turkami (Mehmed II.).

Mohamed II. sem presídľoval gréckych obyvateľov z Peloponézu, Solúna a z egejských ostrovov. Turci mesto premenovali na Istanbul (z gréckeho spojenia εἰς τὴν πόλιν eis tén polin do Mesta) a urobili ho hlavným mestom Osmanskej ríše.

Roku 1923 bola založená Turecká republika a hlavné mesto sa presunulo do Ankary.