Henclová
Z Wikipédie
| Henclová | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Gelnica |
| Región: | Gemer |
| Poloha: | 48° 47' 08" s. š. 20° 35' 52" v. d. |
| Nadmorská výška: | 675 m n.m. |
| Rozloha: | 14,3 km² |
| Počet obyvateľov: | 123 (31.12.2006) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1344 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 526550 |
| EČV: | GL |
| PSČ: | 053 33 (pošta Nálepkovo) |
| Telefónna predvoľba: | |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| Web: | www.e-obce.sk/obec/henclova/henclova.html |
| E-mail: | [mailto: ] |
| Telefón: | 053 / 4494145O |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Lýdia Šomšáková |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Henclová je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Vznikla zlúčením osád Tichá Voda - Štilbach (Stillbach) a Henclová - Huta (Henczfalwa, Hanzlová).
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec Henclová leží v Slovenskom Rudohorí v časti nazývanej Volovské vrchy 7 km na juh od Nálekova v doline obklopená lesmi v nadmorskej výške 675 metrov. Jej rozloha je 1 432 ha.
[úprava] Časti obce
Tichá Voda - Štilbach
Henclová - Huta
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
potok Tichá Voda potok Henclová
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Erb obce má biele pozadie s piatimi smrekmi na zelenom dvojvrší symbolicky naznačenom zvlneným pruhom nad pätou erbu. Prostredný smrek má sedem poschodí vetiev, dva vedľajšie smreky majú šesť poschodí vetiev a krajné sú malé s tromi poschodiami vetiev. V päte sú čierne skrížené banické kladivá.
[úprava] História
Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom "Stillbacher" do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdaňsk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majtra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.
Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť Bebekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bebekom.
Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky.čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili do okolitích dedína miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia.
Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skonení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria (dediny Lendak, Nižné Lapše[1], Vyšné Lapše [2], Fridman[3]). V roku 1828 už mal Štilbach 47 domov a 353 obyvateľov a Henclová (Huta) mala 26 domov a 252 obyvateľov.
Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol.
V roku 1912 bola postavená úzkokoľajová železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok postupne zanikla.
V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.
Po vyhlásení Slovenskej republiky (14. marca 1939) sa Henclová stala pohraničnou dedinou (hranica s Maďarskom prechádzala hrabeňom Volovca). V dedine sídlila finančná stráž. Obyvatelia obce odchádzali k partizánom (asi 20 chlapov odišlo do oddielu Kirila Gavriloviča Ivanova). Obec bola oslobodená 24. januára 1945.
V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
Starostom je od roku 2006 pani Lýdia Šomšáková
[úprava] Obyvateľstvo
V roku 2006 mala obec 123 obyvateľov.
[úprava] Partnerské obce
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Stavby
Katolícky kostol sv. Jozefa postavený v rokoch 1888 - 1891, rozšírený sakristiou roku 1940. Jednoloďová stavba so segmentovaným uzáverom, zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba pseudobaroková od Š. Berecza z roku 1949. Fasády členené lizénovým rámovaním.
[úprava] Pamiatky
[úprava] Pomníky
Pomník padlým a popraveným účastníkom SNP bol vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959 nad vtedajšou miestnou školou. Odhalený bol 29. augusta 1959.
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Gelnica (1+19) | 31.12.2003 |
|
Gelnica | Helcmanovce | Henclová | Hrišovce | Jaklovce | Kluknava | Kojšov | Margecany | Mníšek nad Hnilcom | Nálepkovo | Prakovce | Richnava | Smolnícka Huta | Smolník | Stará Voda | Švedlár | Úhorná | Veľký Folkmar | Závadka | Žakarovce |
|
