Švédsko

Z Wikipédie

Švédske kráľovstvo


(Vlajka - Švédsko)	(Znak - Švédsko)

Národné motto:
nie je

Oficiálny názov
- Dlhý

Konungariket Sverige

- Krátky

Sverige

Úradné jazyky

švédčina

Hlavné mesto

Štokholm

Najväčšie mesto

Štokholm

Hlava štátu

kráľ Karol XVI. Gustáv

Predseda vlády

Fredrik Reinfeldt

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

54. miesto
449 964 km²
410 934 km²
39 030 km²
8,7 %

Susedia

Nórsko, Fínsko

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

84. miesto
9 001 774

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

189. miesto
20 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2004

13. miesto
28 335

Vznik

10. - 13. storočie

Forma štátu

konštitučná monarchia

Mena

švédska koruna

Gramotnosť

100%

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

Du gamla, Du fria

Medzin. kód (ISO 3166-1)

SWE / SE

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.se

Smerové telefónne číslo

Tradičný švédsky vidiecky dom

Švédsko, dlhý tvar Švédske kráľovstvo, po švédsky Konungariket Sverige vypočuj si) je severská krajina v Škandinávii.

Obsah

1 Dejiny
2 Politika
3 Administratívne členenie
4 Geografia
5 Ekonomika a životná úroveň
6 Demografia
7 Známe veci zo Švédska
- 7.1 Najznámejšie spoločnosti
- 7.2 Hudobné skupiny
8 Externé odkazy

[úprava] Dejiny

Hlavný článok:Dejiny Švédska

Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským).

Anglické slovo Sweden (Švédsko), pôvodne množné číslo (Švédi) od slova Swede (Švéd), je tzv. spätné tvorenie zo staroanglického slova Sweo?eod (krajina Suionov).

Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi Vikingov. Pokresťančovanie v dvanástom storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa však upokojila roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.

Podobne ako novozaložené štáty Nórsko a Dánsko bolo Švédsko v 14. storočí sužované krízami sťaženými aj čiernou smrťou, napriek tomu sa však divoká expanzívnosť tejto krajiny na Škandinávsky polostrov a územie súčasného Fínska nezmiernila. Politické začlenenie budúceho Fínska do Švédska trvalo od roku 1362 až do roku 1809.

V roku 1389 sa tri krajiny – Nórsko, Dánsko a Švédsko zjednotili pod jednu monarchiu (Kalmarská únia). Išlo však o personálnu, nie politickú úniu. Počas pätnásteho storočia vzdorovali Švédi snahe centralizácie moci pod korunou Dánska, čo vyústilo až do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa odpojilo v roku 1521, kedy Gustav Eriksson Vasa, od roku 1523 známy ako kráľ Gustav I., znovu nastolil oddelenie švédskej koruny od únie. Gustav Vasa je Švédmi považovaný za Otca národa.

V sedemnástom storočí nastal vzrast Švédska ako jednej z veľmocí Európy, vďaka úspešnej spoluúčasti v tridsaťročnej vojne, iniciovanej kráľom Gustavusom Adolphusom. Táto pozícia sa však začala drobiť v osemnástom storočí, kedy imperialistické Rusko bojovalo s vládami severnej Európy vo veľkej severskej vojne, a najmä v roku 1809, kedy sa oddelila južná polovica Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežatstvo Ruska.

Novodobá história Švédska je pokojná, posledná vojna, ktorej sa krajina zúčastnila, bola výprava proti Nórsku v roku 1814, po ktorej vznikla Švédskom riadená personálna únia s Nórskom. Táto bola v mieri rozdelená roku 1905, napriek rôznym vyhrážkam. Hroziacej socialistickej revolúcii sa Švédsko vyhlo v roku 1917, po čom bol opätovne nastolený parlamentarizmus a krajina sa stala demokratickou. Švédsko ostalo neutrálnym aj počas dvoch svetových vojen, neangažovalo sa ani v studenej vojne a ani dnes nie je členom žiadnej vojenskej aliancie.

[úprava] Politika

Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku 1866 bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou je volenou priamo.

Zákonodarná moc bola rozdelená medzi kráľa a parlament do roku 1975. V roku 1971 sa parlament („Riksdag“) stal jednokomorovým. Ústavne má 349-členný Riksdag v Švédsku najvyššiu moc. Členovia parlamentu sú volení na báze pomerného zastúpenia na obdobie štyroch rokov. Ústava („Regeringsformen“) môže byť upravovaná parlamentom, na čo je potrebná prevažná väčšina hlasov a potvrdenie po nasledujúcich voľbách. Švédsko má tri ďalšie zákony na ústavnej úrovni: successionsordningen (Zákon o panovníckom nástupníctve), tryckfrihetsförordningen (Zákon o slobode tlače) a yttrandefrihetsgrundlagen (Základné právo slobody prejavu).

Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku 1680, po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku 1719 nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch 1772, 1789 a 1809, neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody.

Parlamentarizmus bol opätovne zavedený roku 1917, počas vlády kráľa Gustafa V. Nasledovalo všeobecné volebné právo ustanovené v rokoch 1918 – 21. Parlamentarizmus podporoval aj nástupca Gustav VI. Adolf – až do roku 1975, kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami.

Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku 1932. Jej sociálni demokrati a agrárnici stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas druhej svetovej vojny. Po roku 1956 v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených, okrem rokov 1976 – 1982 a rokov 1991 – 1994.

Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Švédsko je členom Európskej únie.

[úprava] Administratívne členenie

Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

[úprava] Geografia

Mapa Švédska s najväčšími mestami a jazerami

Švédsko sa napriek výraznej polohe na sever teší predovšetkým miernemu podnebiu, a to najmä vďaka Golfskému prúdu. Na juhu Švédska rastu sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci.

Na východe Švédska sa nachádza Baltské more a Botnický záliv, vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú väčšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier Mälaren a v Öresundskom regióne.

Najväčšími ostrovmi Švédska sú Gotland a Öland. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako hegemónia.

[úprava] Ekonomika a životná úroveň

Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Avšak počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Volný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.

Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 precent, teda omnoho viac ako v neskoršom obodobí. Stredná dĺžka života sa vo švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skor bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike volného obchodu. Napiek tomu že vládne investície pomali rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín - zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.

Mezi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatšim členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožnujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelaní a intenzívne pracujúci ludia, by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového. Od roku 1950 nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.

Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku 1976 do roku 1982 vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo k veľkej kríze.

Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi 1980 a 1999 vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.

Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD. K tomu je nutné si uvedomiť že Švédsko má najvyššiu daňovú zátaž.

Tvorca štúdie, švédsky Inštitút výskumu trhu, zdôraznil, že Afroameričania poberajúci najnižší príjem v USA majú momentálne vyššiu životnú úroveň ako priemerná švédska domácnosť.

[úprava] Demografia

Švédsko sa môže chváliť jedným z najnižších čísiel pôrodnosti.
V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas druhej svetovej vojny sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
Švédčina je germánsky jazyk príbuzný dánčine a nórčine, ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 6 ročné navštevujú deti povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Nezamestnanosť cca 15%.
Vdaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.