Hermann Hoth
Z Wikipédie
| Hermann Hoth | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 12. apríl 1885 Neuruppin, Nemecko |
| Úmrtie | 26. január 1971 Goslar, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Hermann „Papa“ Hoth (* 12. apríl 1885 Neuruppin – † 26. január 1971 Goslar) bol nemecký generál počas druhej svetovej vojny, známy pre svoje víťazstvá vo Francúzsku a na Východnom fronte, neskôr po vojne bol 6 rokov väznený za vojnové zločiny; písal knihy o vojenských dejinách.
Obsah |
[úprava] Začiatky v armáde
Narodil sa v meste Neuruppin, ako syn armádneho lekára. Do nemeckej armády vstúpil roku 1904. Bojoval v prvej svetovej vojne ako pešiak. V armáde ostal aj po jej skončení, roku 1935 bol povýšený na generálmajora a poverený velením 18. pešej divízie.
[úprava] Druhá svetová vojna
Neskôr bol povýšený na generál-poručíka a od 10. novembra 1938 velil 15. armádnemu zboru. Nasledujúceho roku sa účastnil útoku na Poľsko. Ďalší rok sa vyznamenal pri útoku na Francúzsko, kde jeho zbor ako prvý prekročil rieku Másu a bol 19. júla 1940 znovu povýšený.
Počas operácie Barbarossa velil 3. tankovej skupine, ktorá pod jeho velením obsadila Minsk a Vitebsk. V októbri 1941 nahradil vo velení 17. armády Carla-Heinricha von Stülpnagela. V júni 1942 prevzal 4. tankovú armádu od Ericha Höpnera. Ako veliteľ tejto armády sa podstatnou mierou podpísal pod úspechy Wehrmachtu na juhu ZSSR. Spolu v súčinnosti s 6. armádou Friedricha Paulusa sa účastnil bitky o Stalingrad. Časti jeho armády boli uväznené v sovietskom obkľúčení, niektoré však boli súčasťou Mansteinových pokusov o prielom na pomoc 6. armáde.
V lete 1943 sa zúčastnil bitky v Kurskom oblúku, kde velil svojej 4. tankovej armáde pri útoku na oblúk z juhu. Po ukončení operácie Citadela, boli nemecké jednotky nútené pod silnými útokmi Červenej armády ustupovať na západ. V novembri 1943 bol pozbavený velenia svojich jednotiek a na Hitlerov rozkaz preložený do zálohy, avšak teraz už v hodnosti generál-plukovníka.
V apríli 1945 bol znovu povolaný do služby a až do konca vojny velil časti nemeckého frontu v severnom Nemecku.
[úprava] Povojnové obdobie
Po vojne bol súdený Norimbergským vojnovým tribunálom a 27. októbra 1948 odsúdený na 15 rokov žalára. V roku 1954, bol prepustený, a do svojej smrti sa venoval písaniu kníh. Zomrel v meste Goslar, kde ja aj pochovaný.
[úprava] Tvorba
- Panzer-Operationen
