Horehronské podolie

Z Wikipédie

Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko - tatranskej oblasti. Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko - gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov: Heľpianske podolie, Bystrianske podhorie, Breznianska kotlina a Lopejská kotlina.

[úprava] Poloha

Horehronské podolie zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti), najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Brezninanskej kotline. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Najvyšším bodom územia je vrch Skalka (1 097, 9 m) pri Pohorelej a najnižším bodom je koryto rieky Hron pri Medzibrode (cca 405 m n. m.).

[úprava] Geologické pomery

Väčšia východná časť podolia je utváraná pararulami, svormi a migmatitizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Centrálnu časť Breznianskej kotliny formujú pieskovce, siltovce a ílovce z vrchného eocénu až oligocénu. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.

[úprava] Prírodné pomery

Územie je z veľkej časti odlesnené, súvislejšie porasty buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovite sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej. V oblasti medzi mestom Brezno a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami (Bystrianska, Pustolníkova) a skalnými útvarmi. Z ďalších pozoruhodností zaujme jaskyňa Dudlavá skala (najvyššie položené nálezisko skamenelín mäkkýšov z neskorých štvrtohôr), meandre Hrona medzi obcami Telgárt a Červená Skala, vrchovisko pri Pohorelej (spoločenstvá rašelinísk), Predajnianska slatina, Bacúšska jelšina, Rohoznianska jelšina (pozostatky lužných lesov). Na styku Horehronského podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene (Brusno, Pohronský Bukovec, Bacúch, Pohorelá, Pohronská Polhora.