Hron
Z Wikipédie
| Hron | ||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||
|
Hron (nemecky Gran, maďarsky Garam) je druhá najdlhšia slovenská rieka. Meria 298 km a preteká len územím Slovenska.
Obsah |
[úprava] História
Názov Gran je doložený už z doby rímskej. Dolinou rieky viedli významné obchodné a spojovacie trasy. Od 17. storočia boli vody Hrona a jeho prítokov využívané na splavovanie dreva, na hornom a strednom toku aj na výrobu elektrickej energie. Ešte v 30. rokoch 20. storočia bolo po Hrone splavované drevo. Na rieke boli veľké povodne v rokoch 1784, 1813, 1853, 1974 (v tomto roku dosiahol Hron v Banskej Bystrici prietok 560 m³/s).
[úprava] Prameň
Hron pramení v Horehronskom podolí, na styku s Nízkymi Tatrami a Spišsko-gemerským krasom, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole (1 946,1 m n. m.) a juhozápadne od sedla Besník (994 m n. m.) v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Prameň leží na území NAPANT-u, na katastrálnom území obce Telgárt, cca 3 km na východ od nej.
[úprava] Základné charakteristiky
Hron je riekou stredohorskej oblasti, podľa režimu odtoku patrí k stredoeurópskemu (oderskému) typu riek. Má snehovo-dažďový režim odtoku, najvyššie priemerné mesačné prietoky dosahuje v mesiaci apríl, najnižšie v mesiacoch január a február. Hodnota špecifického odtoku dosahuje hodnotu 12,95 l/s/1 km², pomer medzi najvyšším a najnižším ročným prietokom je 1:138. Najvyšším bodom povodia je vrchol Ďumbiera (2 043,4 m n. m.). Hron má perovitú štruktúru riečnej siete. Povodie Hrona zaberá 11 % územia Slovenska. Rieka dosahuje nasledovné dlhodobé prietoky:
- Brezno - 8 m³/s
- Banská Bystrica - 27 m³/s
- Zvolen - 30 m³/s
- Nová Baňa - 49,5 m³/s
- Bíňa - 56 m³/s
[úprava] Geologické pomery
Rieka má relatívne slabo vyvinutý bazén. Po Banskú Bystricu tečie v postpaleogénnom koryte v úzkej megasynklinále medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím, priberá krátke svahové viac-menej rovnobežné a na smer dolinovej osi kolmé prítoky. V panóne sa Hron vlieval pravdepodobne v priestore Slovenského stredohoria do zálivu vtedajšieho mora. V pliocéne odvodňoval prietočné jazero lokalizované na území Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotliny. Pravouhlé smery toku medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen a v Žiarskej kotline spôsobili zlomové línie.
Dolina Hrona vznikla pospájaním Heľpianskeho podolia s Breznianskou, Lopejskou, Zvolenskou, Pliešovskou a Žiarska kotlinaŽiarskou kotlinou s Malou dunajskou kotlinou prostredníctvom úzkych prielomových úsekov antecedentného pôvodu. Dolina rieky je teda zložená, Hron spája viaceré, postupne sa znižujúce stupne.
V kotlinách sú dobre zachované terasové stupne, v prielomových úsekoch zväčša chýbajú. Po obec Beňuš lemujú tok upravené terasové náplavové kužele potokov z Kráľovohoľských Tatier, ktoré zatláčajú Hron k úpätiu Veporských vrchov. Terasy sú po oboch stranách rieky vyvinuté v Breznianskej kotline. V susednej Lopejskej kotline sa terasy nachádzajú prevažne na pravom brehu, kde sa spájajú s terasami nízkotatranských potokov (Bystrianka, Vajskovský potok a i.). Sústava riečnych terás je dobre vyvinutá aj v okolí miest Banská Bystrica a Zvolen, pričom ich historické jadrá ležia v priestore terás z risského zaľadnenia. Súvislý pás terás medzi Kremničkou a Sliačom na pravom brehu je doplnený náplavovými kužeľmi potokov stekajúcich z východných svahov Kremnických vrchov. V doline Hrona v úseku medzi Žiarskou kotlinou a ústím sa vyskytujú len riečne terasy menších rozmerov, resp. ich zvyšky. V Žiarskej kotline sú zvyšky terás vo výške 5-10 m, 20-25 m a 50-60 m nad hladinou rieky. Na pravom brehu terasy nadväzujú na náplavové kužele Lutilského a Prochotského potoka. Pod Slovenskou bránou až k obci Bíňa sú riečne terasy vyvinuté len na pravom brehu.
Na dolnom toku tečie rieka vyzdvihnutým agradačným valom. Riečna niva je veľmi výrazne vyvinutá v priestore od Tlmáč k ústiu, jedná sa o geomorfologickú časť Hronská niva ako súčasť podcelku Hronská pahorkatina.
[úprava] Geomorfologické celky
Hron preteká postupne cez tieto geomorfologické celky (13):
- Nízke Tatry
- Spišsko-gemerský kras
- Horehronské podolie
- Veporské vrchy
- Zvolenská kotlina
- Javorie
- Pliešovská kotlina
- Kremnické vrchy
- Štiavnické vrchy
- Žiarska kotlina
- Vtáčnik
- Pohronský Inovec
- Podunajská pahorkatina
[úprava] Opis toku
[úprava] Priebeh toku
- od prameňa po mesto Banská Bystrica západným smerom,
- medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen severojužným smerom,
- medzi mestami Zvolen a Žiar nad Hronom opäť na západ,
- od Žiaru nad Hronom po obec Bzenica juhozápadným smerom,
- od Bzenice po Rudno nad Hronom severojužným smerom,
- od Rudna nad Hronom po Tlmače na juhozápad,
- medzi mestom Tlmače a obcou Kalná nad Hronom tiež na juh,
- medzi Kalnou nad Hronom a mestom Želiezovce juhovýchodným smerom,
- od Želiezoviec po Kamenín opätovne severojužným smerom a
- od Kamenína po ústie juhovýchodným smerom.
[úprava] Prítoky
Vybrané pravostranné prítoky:
- Zubrovica (ústi pri Telgárte)
- Havraník (ústi pri Šumiaci)
- Šumiacky potok (ústi pri Šumiaci)
- Ždiarny potok (ústi pri Pohorelskej Maši)
- Krivuľa (ústi pri Heľpe)
- Veľký potok (ústi pri Závadke nad Hronom)
- Ždiarsky potok (ústi pri Polomke)
- Bacúšsky potok (ústi pri Bacúchu)
- Beňuška (ústi pri Beňuši)
- Bystrianka (ústi pri Podbrezovej)
- Hnusné (ústi pri Podbrezovej)
- Vajskovský potok (ústi pri Lopeji)
- Jaseniansky potok (ústi pri Predajnej)
- Bukovec (ústi pri Brusne)
- Sopotnica (ústi pri Brusne)
- Vážna (ústi pri Lučatíne)
- Moštenický potok (ústi pri Lučatíne)
- Ľupčica (ústi pri Slovenskej Ľupči)
- Selčiansky potok (ústi pri Banskej Bystrici)
- Bystrica (ústi v Banskej Bystrici)
- Tajovský potok (ústi v Banskej Bystrici)
- Malachovský potok (ústi v Banskej Bystrici)
- Badínsky potok (ústi pri Vlkanovej)
- Sielnický potok (ústi pri Sliači)
- Turová (ústi pri Budči)
- Blieň (ústi pri Budči)
- Breznický potok (ústi pri Hronskej Dúbrave)
- Ihráčsky potok (ústi pri Trnavej Hore)
- Rudnica (Kremnický potok) (ústi pri Šášovskom Podhradí)
- Lutilský potok (ústi pri Žiari nad Hronom)
- Zákruty (ústi pri Dolnej Trnávke)
- Prochotský potok (ústi pri Dolnej Ždani)
- Kľak (ústi pri Žarnovici)
- Novobanský potok (ústi pri Novej Bani)
- Tekovský potok (ústi pri Hronskom Beňadiku)
- Čaradický potok (ústi pri Kozárovciach)
- Ďurský potok (ústi pri )Kalnej nad Hronom
- Vrbovec (ústi pri Želiezovciach)
- Lužianka (ústi pri Hronovciach)
- Nýrica (ústi pri Čate)
- Kvetnianka (Ketský potok) (ústi pri Bíni)
- Blatniansky potok (ústi pri Kameníne)
- Paríž (ústi pri Kamennom Moste)
- Kamenický kanál (ústi pri Kamenici nad Hronom)
Vybrané ľavostranné prítoky:
- Stračaník (ústi pri Červenej Skale)
- Trsteník (ústi pri Červenej Skale)
- Rácov (ústi pri Pohorelej)
- Hronec (ústi pri Závadke nad Hronom)
- Volchovo (ústi pri Polomke)
- Petríkovo (ústi pri Bacúchu)
- Veľký Zelený potok (ústi pri Beňuši)
- Rohozná (ústi pri Brezne)
- Čierny Hron (ústi pri Valaskej)
- Čelno (ústi pri Lopeji)
- Brusnianka (ústi pri Brusne)
- Hutná (ústi pri Lučatíne)
- Driekyňa (ústi pri Slovenskej Ľupči)
- Lukavica (ústi pri Sliači)
- Slatina (ústi pri Zvolene)
- Jasenica (ústi pri Hronskej Breznici)
- Istebný potok (ústi pri Šášovskom Podhradí)
- Teplá (ústi pri Hliníku nad Hronom)
- Vyhniansky potok (ústi pri Bzenici)
- Hodrušský potok (ústi pri Žarnovici)
- Richnava (ústi pri Voznici)
- Obecný potok (ústi pri Brehoch)
- Perec (oddeľuje sa pri Malých Kozmálovciach)
- Sikenica (ústi pri Želiezovciach)
- Perec (prvé rameno ústi pri Bíni)
- Perec (druhé rameno ústi pri Kameníne)
- Bajtavský potok (ústi pri Kamenici nad Hronom)
[úprava] Ústie
Hron ústi do Dunaja (na 1 716. riečnom kilometri) 2 km juhovýchodne od obce Kamenica nad Hronom a cca 2,5 km SSV od mesta Štúrovo v nadmorskej výške približne 112 m n. m.
[úprava] Splavnosť
Za stredného a vyššieho stavu vody sa plavba bežne začína od Brezna, respektíve Podbrezovej (kilometer 241,2, resp. 231), za nižšieho stavu sa splavuje od Banskej Bystrice (197,3. kilometer). Najfrekventovanejší je dolný úsek od Slovenskej brány po ústie (cca 90 km). Tradičný vodný slalom sa uskutočňuje v auguste, začína vo Zvolene. Podobne sa uskutočňuje aj tradičná plavba SNP po Hrone. Vodácke základne sa nachádzajú pri Hliníku nad Hronom a Revištskom Podzámčí. Hron je najvyhľadávanejšou a najobľúbenejšou vodáckou riekou u nás.
[úprava] Hospodársky význam
V súčasnosti sú na rieke vybudované štyri vodné elektrárne: Dubová, Zvolen, Žiar nad Hronom, Veľké Kozmálovce. Medzi Tlmačmi a Veľkými Kozmálovcami je vybudovaná hať, ktorá odráža vodu do závlahového kanála Perec.
[úprava] Znečistenie
Najväčšími znečisťovateľmi Hrona sú: Železiarne Podbrezová, Petrochema Dubová, Biotoka Slovenská Ľupča, Harmanecké papierne a niektoré prevádzky v mestách Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom. Ďalšími zdrojmi znečistenia sú Hliník nad Hronom, Preglejka Žarnovica, mesto Nová Baňa. Na dolnom toku pochádzajú zdroje znečistenia prevažne z poľnohospodárskej výroby, výraznejším znečisťovateľom je tiež mesto Tlmače a Mlyn Pohronský Ruskov. Rozdelenie toku podľa tried znečistenia:
- po Brezno: 1. trieda, veľmi čistá až čistá voda
- Brezno - Slovenská Ľupča: 2. trieda, znečistená voda
- Slovenská Ľupča - Banská Bystrica: 4. trieda, veľmi silne znečistená voda
- Banská Bystrica - Hliník nad Hronom: 3. trieda, silne znečistená voda
- Hliník nad Hronom - Nová Baňa: 2. trieda
- Nová Baňa - Kalná nad Hronom: 1. trieda
- Kalná nad Hronom - Želiezovce: 2. trieda
- od Želiezoviec po ústie: 1. trieda
[úprava] Mestá a obce na Hrone
|
