John James Richard Macleod
Z Wikipédie
| John James Richard Macleod | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 6. september 1876 Cluny, Škótsko |
| Úmrtie | 16. marec 1935 Aberdeen, Škótsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
John James Richard Macleod (* 6. september 1876 – †16. marec 1935) bol škótsky fyziológ. V roku 1923 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objav inzulínu.
[úprava] Život
Macleod sa narodil v Cluny v Perthe a Kinrosse v Škótsku. Bol synom reverenda Roberta Macleoda.
V roku 1898 získal doktorát na Univerzite v Aberdeene. Neskôr odišiel pracovať na Lipskú univerzitu. V roku 1899 sa stal asistentom fyziológie na Londýnskej škole a v roku 1902 sa stal profesorom biochémie. V roku 1903 sa stal profesorom fyziológie na Univerzite Western Reserve v Clevelande v štáte Ohio. V roku 1918 bol zvolený za profesora fyziológie na Univerzite v Toronte v Kanade.
[úprava] Práca
Macledova hlavná práca bola o metabolizme sacharidov. Spolu s Frederickom Bantingom a Charlesom Bestom objavili inzulín, ktorý sa používa proti diabetesu. Za túto prácu boli Macleod a Banting ocenení Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu.
Napísal jedenásť kníh, vrátane Recent Advances in Physiology (1905); Diabetes: its Pathological Physiology (1925); a Carbohydrate Metabolism and Insulin. (1926)
Poslucháreň na Lekárskej fakulte na univerzite v Toronte je pomenovaná na jeho pamiatku.
