Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Kašmírčina - Wikipédia

Kašmírčina

Z Wikipédie

Kašmírčina je dardský jazyk, ktorým hovorí časť obyvateľov Kašmírskej kotliny v indickom štáte Džammú a Kašmír.

Kašmírčina je jedným z 18 jazykov oficiálne uznaných indickou ústavou, no v domovskom štáte Džammú a Kašmír nemá postavenie štátneho jazyka – tým je urdčina s angličtinou.

Najstaršie literárne pamiatky sú zo 14. storočia. Vláda na sklonku roku 2000 chystala zavedenie výuky kašmírčiny na prvé stupne základných škôl, spolu s dogri a pandžábčnou. Vyhlásil to 18. novembra 2000 vtedajší premiér Džammú a Kašmíru, Farooq Abdullah, a minister školstva Mohammad Shafi.

Obsah

[úprava] Písmo

Staršie kašmírske pamiatky sú písané písmom šáradá, ktoré sa podobá ďalším indickým písmam vyvinutým z bráhmí. Dnes sa toto písmo používa len výnimočne na náboženské účely, zostavovanie horoskopov a pod.

Moslimskí Kašmírčania preferujú upravené perzsko-arabské písmo písané štýlom nastalík (نستلىق). Kašmírčania vyznávajúci hinduizmus sa skôr prikláňajú k písmu dévanágarí. Hoci je moslimov väčšina, na internete získame opačný dojem. Prejavujú sa tu totiž hlavne hinduistickí vyhnanci (Kashmiri Pandits), ktorí používajú dévanágarí, prípadne rôzne spôsoby prepisu do latinky.

Vláda Džammú a Kašmíru uznáva ako jediné písmo pre kašmírčinu nastalík a preto ju kritizujú najmä zástupcovia hinduistickej diaspóry. Vláda argumentuje tým, že nastalík je už po stáročia (rozumej od čias vpádu moslimov z Perzie) zviazaný s kašmírskou kultúrou, kým dévanágarí je cudzorodý prvok, zavlečený s hindčinou až v časoch britskej Indie.

[úprava] Abeceda

Prehľad kašmírskych písmen nasleduje (sú uvedené zľava doprava v  abdžadickom poradí, hoci toto písmo sa píše sprava doľava; paralelne sú uvedené ekvivalenty v dévanágarí):

perzskoo-arabské písmo: ب پ پھ ت تھ ٹ ٹھ ث ج چ چھ ح خ د ڈ ذ ر ز ژ ژھ س ش ص ض ط ظ ع غ ف ق ک کھ گ ل م ن و ہ ے ى۪
dévanágarí: ज़ च़ छ़ न/ं य/-
prepis: b p ph t th ţ ţh ś j č čh hh kh d ź r z c ch s š ss dd tt zz ʿ gh f q k kh g l m n v h y ý
perzsko-arabské písmo: َ ا ٔ ٲ ِ ې/ى ێ ے ُ ٷ ٕ ٳ ۆ ؤ ۄ ۄا ْ
dévanágarí: अ/- आ/ा अ'/' आ'/ा' इ/ि ई/ी ए'/े' ए/े उ/ु ऊ/ू उ'/ु' ऊ'/ू' ओ'/ो' ओ/ो अॅ/ॅ ऑ/ॉ
prepis: a ā ạ̄ i ī e ē u ū ụ̄ o ō ọ̄

Poznámky:

  • Kašmírčine chýbajú cerebrálne afrikáty, ktoré nájdeme v ostatných dardských jazykoch. Od indoárijských jazykov ju zas odlišuje bohato rozvinutý systém sykaviek (s, z, š, ž).
  • Na rozdiel od arabčiny, ktorá v písme zvyčajne nezachytáva krátke samohlásky, kašmírčina sa bez rozlíšenia bohatého systému svojich samohlások nezaobíde.
  • Písmená پ, ٹ, چ, ڈ, ژ, گ, ہ, ے sú rozšírením, ktoré v pôvodnému arabskému písmu chýba. Arabské písmo sa do Kašmíru dostalo cez Perziu a písmená پ, چ a گ sú z perzského repertoáru.
  • Písmeno ک/k je aj v arabčine, ale tam sa preň používa základný tvar ك (kód 1603, ARABIC LETTER KAF), nie ک (kód 1705, ARABIC LETTER KEHEH).

[úprava] Výslovnosť

  • Rozdiel medzi ت/थ/t a ٹ/ट/ţ je ten, že ţ sa vyslovuje s hrotom jazyka opretým nie o zuby, ale o horné podnebie. Pre neškoleného Slováka je rozdiel málo počuteľný.
  • Obdobný rozdiel je medzi د/द/d a ڈ/ड/.
  • Písmeno ژھ/छ़/ch sa vyslovuje ako c s prídychom ([ch], nie teda ako ch alebo č).
  • Písmeno ھ označuje prídychové h v niektorých prídychových hláskach.
  • Písmeno ہ/ह/h sa číta [h].
  • Písmeno ج/ज/j sa vyslovuje [dž].
  • Písmeno ے/य/y sa vyslovuje [j].
  • Písmeno ى۪/ý sa vyslovuje ako [j]. (V dvojhláskách? Alebo signalizuje zmäkčenie predchádzajúcej spoluhlásky?)
  • Samohláska ạ zodpovedá v IPA ə
  • Samohláska ọ zodpovedá v IPA ɔ (nastavíme pery, ako keby sme chceli vysloviť a, ale vyslovíme o). Je to polootvorená zadná samohláska.
  • Samohláska ụ zodpovedá v IPA ɨ, teda zvuku medzi i a u. Je to zatvorená stredná samohláska, podobná napr. výslovnosti ruského ы.
  • Vodorovná čiarka nad prepisom samohlásky odlišuje dlhú samohlásku od krátkej.
  • Písmeno n za samohláskou sa nevyslovuje plnohodnotne, ale nazalizuje predchádzajúcu samohlásku (čiže spôsobuje jej nosovú výslovnosť).
  • Všetky samohlásky môžu byť nazalizované (s nosovou výslovnosťou). V písme sa nazalizácia prejaví pripojením ن/n za samohlásku.
  • Pri ohýbaní slov dochádza k zmäkčovaniu (palatalizácii) niektorých spoluhlások. V latinskom prepise vyznačujú niektorí autori palatalizáciu apostrofom za zmäkčenou spoluhláskou. V kašmírskom pravopise zrejme na rovnaký účel slúži písmeno ے/y (ى۪?)
  • Písmená ص/ss, ض/dd, ط/tt, ظ/zz, خ/kh, ح/hh, غ/gh, ع/ʿ, ف/f, ق/q, ث/ś, ذ/ź pochádzajú z arabčiny a používajú sa zrejme len v etymologickom pravopise prevzatých slov. Hlásky, ktorým zodpovedajú v arabčine, kašmírčina nepozná a prispôsobila si teda výslovnosť svojmu fonetickému systému. Uvedené písmená sa vyslovujú po rade [s], [z], [t], [z], [kh], [h], [g], [ʔ], [f/ph], [k], [s], [z].

[úprava] Externé odkazy

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu