Kaliningrad
Z Wikipédie
Kaliningrad (po rusky Калининград, do 4. júla 1946 po nemecky Königsberg, po poľsky Królewiec, po latinsky Regiomontium, po litovsky KaraliauÄius, po slovensky Kráľovec) je hlavné mesto ruskej Kaliningradskej oblasti. Ležà pri ústà rieky Pregoľa do Baltského mora. V roku 2004 malo 428 tisÃc obyvateľov. Bývalo metropolou Východného Pruska.
Obsah[skryť] |
[úprava] Dejiny
Pôvodná osada bola pruské sÃdlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto vÅ¡ak bola dobytá a zniÄená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na poÄesÅ¥ Äeského kráľa PÅ™emysla Otakara II., ktorý sa postavil na Äelo križiackych vojsk poÄas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).
Okolo roku 1290 zÃskalo mestské práva. RozvÃjalo sa ako prÃstavné mesto a Älen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa vÅ¡etky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sÃdlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol niÄivý požiar.
Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sÃdlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých Äias pochádzajú najvýznamnejÅ¡ie pamiatky mesta. V roku 1701 mesto pripadlo Prusku a hneÄ v tom istom roku tu korunovali Fridricha I. za pruského kráľa. V 18. storoÄà boli k mestu pripojené ÄalÅ¡ie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemroÄná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta výnos, na základe ktorého priÄlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prÃstav nacistického Nemecka Å¥ažko bombardované. ÄŒasÅ¥ obyvateľov mesto opustila eÅ¡te pred prÃchodom ÄŒervenej armády, ktorá mesto dobyla 9. aprÃla 1945 po Å¡tvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou ÄasÅ¥ou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila IvanoviÄa Kalinina.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasÅ¥ou enklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako naprÃklad Leningrad).
[úprava] Architektonické zaujÃmavosti
- Kráľovecká katedrála
- Sackheimská brána, Kráľovská brána a Brandenburská brána
- Dom Sovietov
- Kaliningradská zoo
- Námestie vÃÅ¥azstva (centrum mesta)
- Kantova Univerzita (predtým: "Königsberg Albertina Universität")
- staré hradby
- prvé civilné letisko na svete
[úprava] Významné osobnosti
- Christian Goldbach (1690-1764), matematik
- Immanuel Kant (1724-1804), filozof
- Fanny Lewaldová (1811-1889), feministka a spisovateľka
- Ernst Theodor Amadeus Hoffmann (1776-1822), spisovateľ
- Gotthilf Heinrich Ludwig Hagen (1797-1884), fyzik
- Gustav Robert Kirchhoff (1824-1887), fyzik
- Karl Rudolf König (1832-1901), fyzik
- Otto Wallach (1847-1931), chemik
- David Hilbert (1862-1943, Wehlau), matematik
- Erich von Drygalski (1865-1949), cestovateľ
- Arnold Sommerfeld (1868-1951), fyzik
- Agnes Miegel (1879-1964), spisovateľka
- Lea Rabin (1928-2000), spisovateľka a manželka Yitzhak Rabina
- Heinrich August Winkler (nar. 1938), historik
- Alexej Leonov (nar. 1934), kozmonaut
- Viktor Pacajev (1933-1971), kozmonaut
- Jurij Romanenko (nar. 1944), kozmonaut