Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Hrad - Wikipédia

Hrad

Z Wikipédie

Hrad je väčšie opevnené stredoveké sídlo (iné ako hradisko).

Väčšinou to bolo sídlo stredovekého lénneho pána, jeho družiny a jeho služobníctva.

Hrady sa stavali na miestach s výhodnou polohou pre obranu (neprístupný terén, ostrov uprostred rieky, atď) a jeho obranyschopnosť bola zvyšovaná aj umelými obrannými prvkami (priekopa s padacím mostom, vodná priekopa pri vodných hradoch). Hrad bol ohraničený drevennou palisádou, neskôr aj kamennou hradbou. V rohoch stien boli umiestnené veže. Niektoré hrady boli v neskorších obdobiach obklopené viacerými prstencami hradieb.

Hrady boli aj administratívnymi centrami, kde feudál zhromažďoval vybrané dane a spravoval svoje panstvo.

Obsah

[úprava] Typy hradu podľa tvaru pôdorysu

  • Centrálna stavba
    • germánsky okružný val
    • vežový pahorkový hrad na kopci
    • prstencový hrad
    • vežový hrad
  • Byzanntsko-arabská štvorhranná pevnosť kastelového typu
    • pravidelná pevnosť
    • varianty (osemuholník, symetrický hlavný objekt)
  • Nepravidelný hradný útvar
    • šľachtický rodový hrad
    • úsekový hrad
    • mestský palác hradného typu

[úprava] Hlavné časti hradu

[úprava] Obytná veža

Obytná veža má svôj pôvod vo vežovom vrchovom hrade, ktorý sa vyskytoval až do 15. storočia. Obytná veža bola často zároveň aj hlavnou útočnou vežou rozsiahlejšieho hradného objektu.

[úprava] Hlavná útočná veža

Hlavná útočná veža slúžila na pozorovanie a ako posledné utočisko. Bola vybudovaná na najvyššom, alebo na najohrozenejšom mieste. Pri pozdĺžnych pôdorysoch sa používali aj dve veže. Hrúbky obvodových stien dosahovala 1,5 až 3 m. V horných podlažiach hrúbka stien ustupovala, pri čom do jednotlivých zlomov boli uložené stropné trámy. Veže mali šírku 6 až 14 m a výšku 18 až 30 m. Obvykle sa dodržiavala dispozičná schéma predstavujúca hladomorňu alebo zásobáreň na prízemí, vstupné podlažie prístupné pomocou zasúvacieho rebríku alebo padacieho mostu, 2 až 4 podlažia s okennými štrbinami a obranné podlažie obklopené ochodzou alebo cimburím. Na vrchole veže bolo často drevené obytné podlažie s presahom po stranách.

[úprava] Veže

Veža nad bránou bola situovaná nad hradnou bránou, zvonku chránená padacím mostom, vrhacím arkierom, ochodzou alebo bočnými vežami.

Hradné veže poskytovali ochranu pomocou palebnej sily diel. Z vnútornej strany hradu boli častokrát otvorené s otvoreným cimburím (otvorené bašty), aby na nich nemohol nepriateľ nájsť nežiaducu ochranu. Vývoj strelných zbraní viedol k postupnému zníženiu delových veží s hrubými stenami (bastiony).

[úprava] Hradný palác

Hradný palác bol obydlím pána hradu. Bol situovaný v priestore vnútorného hradu v blízkosti útočnej veže. Nádvorné steny boli často zdobené arkádami a bohato zdobené. Na spodnom podlaží sa nachádzala pivnica, zásobárne kuchyňa prípadne stajne. Prvé podlažie zvyklo byť vyhradené pre jedno- alebo dvojloďovú reprezentačnú sálu, ktorá slúžila aj ako jedáleň. Vo vyšších podlažiach sa nachádzali obytné miestnosti a spálne, ktoré boli často zoskupené v samostatnej budove nazývanej komnata (z lat. caminata = vykurovaná miestnosť)

[úprava] Kaplnka

Kaplnka mala menšie rozmery a mohla byť postavená ako samostatný objekt v blízkosti hradného paláca, vo zvláštnej veži s kaplnkou, zabudovaná do paláca alebo obytnej veže.

[úprava] Hradby

Hradby obkolesovali celú stavbu a boli zakončené cimburím alebo chránenou ochodzou niekedy aj niekoľkopodlažnou.

[úprava] Vrhacie (liacie) otvory

Obranný múr s rôznymi druhmi strieľní zakončený cimburím
Obranný múr s rôznymi druhmi strieľní zakončený cimburím

Nad vstupnými otvormi v hradbách sa budovali malé, zdola otvorené arkiere, ktoré sa používali na liatie horúcej vody, smoly, oleja alebo na vrhanie kameňov na dobyvateľov hradu. Liacie otvory sa mohli vytvoriť aj vybraním časti latovania ochodze na hradbách.

[úprava] Strieľne

Strieľne sú úzke otvory v múroch či hradbách s ostrým ostením, ktoré mali za úlohu poskytovať čo najväčšiu ochranu obrancom pri zachovaní čo najširšieho streleckého uhlu.

[úprava] Priekopa

Hradná priekopa bola umelo vytvorená terénna prekážka. Napĺňať priekopu vodou bolo nutnosťou pri nížinných vodných hradoch, kde priekopa obkolesovala celý objekt. Pri výšinných hradoch priekopa ostávala prázdna a zväčša chránila len najexponovanejšie časti.

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Hrad
Iné jazyky
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu