Kaolinit

Z Wikipédie

Kaolinit

Al₂Si₂O₅(OH)₄
Trieda	Silikáty
Zaradenie	VIII/H.25-10
Rok objavenia	1930
Pôvod názvu	podľa lokality Kao-Ling v Číne
IMA status	prijatý (1980)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	triklinická
Bodová grupa	1
Priestorová grupa	P1
Mriežkové param.	a=5,14 Å b=8,93 Å c=7,37 Å α=91,8 ° β=104,5 ° γ=90,01 ° V=327,35 Z=2
Morfológia
Habitus	masívny, mikrokryštály pseudohexagonálneho tvaru
Optické vlastnosti
Farba(y)	biely, šedobiely, žltý, žltošedý
Farba vrypu	biely
Lesk	matný
Pleochroizmus	trichroizmus X=jasnožltý Y=žltohnedý Z=žltohnedý
Priesvitnosť	priehľadný až priesvitný
Indexy lomu	n_α=1,553-1,563 n_β=1,559-1,569 n_γ=1,56-1,57
2V	24-50 ° (vypočítaný 44 °)
Dvojlom	δ=0,0070
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	1,5-2
Hustota	2,6 kg.dm^-3
Štiepateľnosť	dokonalá podľa {001}
Ostatné
Rádioaktivita	nerádioaktívny
Odrody a variety
anauxit, dillnit, keramit, parakaolinit

Kaolinit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný kremičitan hlinitý - Al₂Si₂O₅(OH)₄.

[úprava] Charakteristika

Minerály tejto skupiny, do ktorej patria kaolinit, nakrit, halloyzit a ďalšie, tvoria veľmi malé pseudohexagonálne lupienky a šupinky. Môžu sa vyskytovať v podobe celistvých, zemitých alebo ílovitých agregátov. Farba sa mení od bielej a bezfarebnej po žltkastú, červenkastú alebo modrastú; vryp je biely. Minerály kaolinitovej skupiny bývajú priehľadné až priesvitné a vyznačujú sa perleťovým až matným alebo zemitým leskom.

[úprava] Vznik

Tvoria sa premenou živcov a iných kremičitanov bohatých na hliník pri zvetrávaní, a to najmä vo vlhkých oblastiach. Vo väčšom meradle vznikajú pri prenikaní hydrotermálnych roztokov cez horniny. Granity sa môžu zmeniť až na nespevnenú masu, ktorú tvorí najmä kremeň, sľuda a kaolinitický íl.

[úprava] Poznávanie

Kaolinitové minerály sú vo vlhkom stave plastické a pri zohrievaní v uzatvorenej skúmavke strácajú vodu. Na určenie jednotlivých minerálov skupiny kaolinitu sú potrebné špeciálne optické metódy.