Karbonatit
Z Wikipédie
| Karbonatit | |
|---|---|
 |
|
| Karbonatit | |
| Zaradenie | vyvreté horniny |
| Hlavné minerály | natrolit, sodalit, apatit, barit, fluorit, pyroxény, nefelín |
| Akcesórie | sľudy, magnetit |
| Textúra | porfyrická, zrnitá |
| Farba/farby | sivá, tmavosivá |
| Hustota | |
Karbonatit je intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50% podiel karbonátov (uhličitanov). Vyskytujú sa vo forme výplní vulkanických prívodných komínov, dajok, sillov a brekcií, nakoľko karbonatitová láva je na povrchu nestabilná a na vzduchu rýchlo reaguje. Teplota karbonatitovej lávy sa pohybuje v intervale 500 - 600 °C.
[úprava] Vznik a zloženie
Vznik karbonatitvých magiem je predmetom diskusií a v súčasnosti sa ich pôvod odvádza od nasledovných procesov:
- priamy vývoj pri veľmi nízkom stupni parciálneho tavenia a diferenciácia magmy v plášti
- nemiešateľnosť karbonatitovej a kremičitej taveniny
- extrémna frakčná kryštalizácia taveniny
Prevládajúce oxidy karbonatitovej lávy sú CO2, Na2O a CaO. Oproti iným lávam sa karbonatity líšia aj vyšším obsahom nekompaktabilných prvkov (Ba, Cs, Rb). Medzi hlavné minerály karbonatitov patria predovšetkým uhličitany - natrolit, sodalit, ďalej apatit, barit, fluorit, z kremičitanov pyroxény, olivín a nefelín.
[úprava] Výskyt
Väčšinou sa jedná o staré, proterozoické horniny (napríklad archaické kratóny Ruska, Brazílie, Austrálie, Indie, USA, Kanady a Škandinávie), zo súčasnosti je známe jediná sopka, eruptujúca karbonatitové horniny - Ol Doinyo Lengai v Tanzánii.
[úprava] Využitie
Karbonatity môžu byť zdrojom prvkov vzácnych zemín, lantanoidov, uránu, fosforu, bária a iných nekompaktabilných prvkov.
