Barit

Z Wikipédie

Barit

BaSO₄
Trieda	Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty
Zaradenie	VI/A.09-20
Rok objavenia	1640
Pôvod názvu	z gr baryos - tažký
IMA status	prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	rombická
Bodová grupa	mmm
Priestorová grupa	Pnma
Mriežkové param.	a=8,884 Å b=5,456 Å c=7,157 Å V=346,91 Z=4
Morfológia
Habitus	kusový, vláknitý, tabuľkový s plochami {001}, {101}, {011}, ohraničený {210}
Optické vlastnosti
Farba(y)	biely, žltkastý, sivý, hnedý
Farba vrypu	biely
Lesk	sklený
Pleochroizmus	trichroizmus X=bezfarebný Y=bezfarebný Z=bezfarebný
Priesvitnosť	priehľadný, priesvitný, až nepriesvitný
Indexy lomu	n_α=1,634-1,637 n_β=1,636-1,638 n_γ=1,646-1,648
2V	36-40 ° (vypočítaný 36-42 °)
Dvojlom	δ=0,012
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	3-3,5
Hustota	4,48 kg.dm^-3
Štiepateľnosť	výborná podľa plôch {010}, {210}, zlá podľa {010}
Lom	nedokonalý
Ostatné
Rádioaktivita	nerádioaktívny
Odrody a variety
Anglesiobarit, baritová ruža, celestobarit, hokutolit, kalcareobarit, wolnýn

Barit (v staršej literatúre aj ťaživec) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran bárnatý - BaSO₄.

[úprava] Charakteristika

Barit vytvára tabuľkovité a prizmatické kryštály, ktoré bývajú niekedy pomerne veľké. Vyskytuje sa aj v podobe malých konkrécií. Okrem toho býva často vláknitý, stĺpcovitý alebo zemitý habitus. Býva bezfarebný, žltkastý, hnedý, červenkastý, modravý aj zelenkastý. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, mastným alebo perleťovým leskom.

[úprava] Vznik

Vzniká na hydrotermálnych žilách často spolu s množstvom ďalších minerálov, ako kremeň, kalcit, galenit, pyrit, dolomit, chalkopyrit a sfalerit. Tvorí sa aj v žilách sedimentárnych súvrství a okolo termálnych prameňov.

[úprava] Poznávanie

Barit sa ťažko taví a plameň sfarbuje do zelena. Nerozpúšťa sa v kyselinách a niektoré jeho odrody fluoreskujú. Výrazným identifikačný znakom je jeho vysoká hustota.