Kliment Jefremovič Vorošilov

Z Wikipédie

Kliment Jefremovič Vorošilov
maršál ZSSR a politický činiteľ
Narodenie	4. február, 1881 Verkneje, Rusko (dnes Ukrajina)
Úmrtie	2. december, 1969 Moskva, ZSSR (dnes Rusko)
Pozri aj Biografický portál

Kliment Jefremovič Vorošilov (po rusky: Климент Ефремович Ворошилов) (* 4. február 1881, Verchneje, Rusko – † 2. december 1969, Moskva) bol maršal Sovietskeho zväzu a politický činiteľ.

[úprava] Život

Narodil sa 4. február 1881 v dedinke Verchneje v Jekatirinoslavskej gubernii (teraz Luganská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.

Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľko krát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne. Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinskim bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície ČEKA. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925-1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.

Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938, čo sa prejavilo počas vojny s Fínskom v 1939-1940, za čo bol z funkcie odvolaný. Počas II. sv. vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom v týchto funkciách totálne zlyhal. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu pri výstavbe nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.

Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.

[úprava] Rodinný život

Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, mali tiež nevlastného syna Petra (1914—1969).

[úprava] Dielo

Obrana ZSSR (1937) – viac než 700 strán úvah a pojednaní o Červenej armáde. Okrem niekoľkých málo častí knihy, které namiesto neho napísali iní autori, sa jedná z vojenského hľadiska o nie príliš hodnotné dielo.