Koma (astronómia)

Z Wikipédie

Koma (z lat. slova pre vlas) v astronómii je oblačný obal okolo jadra kométy. Tvorí sa, keď kométa preletí blízko okolo Slnka na svojej vysoko eliptickej orbite; ako sa kométa zahrieva, jej častice sa topia a/alebo odparujú. Koma zvyčajne pozostáva z ľadu a prachu. Väčšie častice prachu zostávajú pozdĺž orbitálnej trajektórie kométy, kým menšie častice sú odfukované od Slnka do chvosta kométy slnečným vetrom.

Toto dáva kométe „rozmazaný“ vzhľad pri pohľade teleskopom a odlišuje ju od hviezdy.

V momente keď sa kométa priblíži k Slnku a vo vzdialenosti priližne 5 AU prekročí dráhu Jupitera, vytvorí sa koma, ktorá má v blízkosti jadra radiačné vlastnosti. Je vytváraná sublimáciou ľahko vyprchávajúcich látok na strane privrátenej k Slnku a vychádza z ľadom obalených prachových čiastočiek.

Pozorovania sondou Giotto zistili, že vyparovanie sa dotýka približne 10 až 15% povrchu kométy a že vyprchávajúca hmota uniká z krehkých miest čiernej kôry. Z týchto miest unikajúce molekuly tvoria vnútornú komu. Tá sa pri ďalšom zahrievaní vďaka ionizácii a disociácii zväčšuje a nakoniec sa koma stane uvoľnovanými iónmi a radikálami viditeľnou. Toto sa deje v obklopení ultrafialového žiarenia atomárneho vodíku, a táto koma je známa tiež ako UV koma a bola pozorovaná pri kométe Hale-Bopp v roku 1997, kde dosiahla priemer 150 miliónov kilometrov. Pretože ozónová vrstva atmosféry je neprechodná pre UV žiarenie, môže byť UV koma pozorovaná iba cez satelity.