Ladislav Berák
Z Wikipédie
Ladislav Berák (* 1938) je slovenský akademický sochár.
[úprava] Diela
- ? - Kosák a kladivo, najväčší monument svojho druhu na svete pred vstupom do Žiliny od Martina, po roku 1989 odstránená
- ? - busta V.I.Lenina, Leninovo nám., Žilina, po roku 1989 odstránená
- ? partizánsky reliéf „Ó do boja volala si matka vlasť...“ na balustráde pred farským kostolom v Žiline, po roku 1989 odstránený, dnes na cintoríne sovietskych vojakov
- 1958 - Pamätník účastníkov Kragujevackej vzbury v roku 1918 v kasárňach SNP
- 1969 - Pamätník obetiam fašizmu, Selenec
- deväťdesiate roky 20. stor.- Andrej Hlinka - 5-metrová bronzová socha na Námestií A. Hlinku v Žiline
- 1991 - kompozícia Anton Bernolák - epoxid, v sídle Slovenského národného literárneho múzea, Martin
- 8.9.1995 - Generál Milan Rastislav Štefánik - bronzová busta, 2 m, 600 kg
- 1997 - Ludovít Štúr - socha na Zelenej ulici, Veľké Kapušany
- 1999 - Cyril a Metod, bronzová socha na fasáde budovy Matice Slovenskej, Komárno
- 14.10.2000 - Vojtech Tvrdý - bronzová busta na budove Mestského divadla v Žiline
- 20.12.2000 - Sv. Cyril a Metod - 4-metrové bronzové súsošie na balustráde pod Farským kostolom v Žiline
- 3.10.2002 - Anton Bernolák - bronzová socha na Bulvári v Žiline
- 13.9.2002 - Ľudovít Štúr - bronzová socha, 5,3 m, 3,2 tony, Námestie Ľudovíta Štúra v Žiline, v súčasnosti odstránená
- 5.6.2006 - Ján Pavol II. - bronzová busta, Námestie Jána Pavla II. v Žiline
- 15.6.2006 - Jozef Miloslav Hurban - Námestie hrdinov, Žilina
- 11.6.2006 - Fedor Fridrich Ruppeldt - bronzová busta na budove Mestského divadla v Žiline
[úprava] Kritika
Ladislav Berák patril počas komunistického režimu spolu s Jánom Kulichom a Tiborom Bártffayom k najvýznamnejším predstaviteľom "socialistického realizmu" v sochárstve. Po revolúcii v roku 1989 sa dostal do priazne primátora Žiliny Jána Slotu. Na jeho objednávku postavil v Žiline viacero nadrozmerných sochárskych diel, ktorých umelecká kvalita je prinajmenšom sporná.
