Letný slnovrat
Z Wikipédie
Letný slnovrat je jav, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. Znamená to, že slnečné lúče dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Je pomenovaný podľa ročného obdobia, ktoré spôsobuje na severnej pologuli.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a rotáciou zemského telesa okolo Slnka. V čase letného slnovratu je na severnej pologuli leto, na južnej pologuli zima.
[úprava] Dôsledky
V deň letného slnovratu,21.6, je na severnej pologuli najdlhší deň v roku (čím severnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu), na južnej pologuli najkratší deň (čím južnejšie, tým kratší čas slnečného svitu). Špecifický je prípad rovníka a polárnych kružníc.
Na rovníku sú dni stále rovnaké (s minimálnou časovou odchýlkou slnečného svitu).
Za severnou polárnou kružnicou (66°30' s.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárny deň - slnko tu vôbec nezapadá. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárny deň len raz do roka (v čase letného slnovratu). Čím severnejšie, tým je počet polárnych dní vyšší.
Za južnou polárnou kružnicou (66°30' j.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárna noc - slnko tu nevychádza za horizont. Presne na južnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka (v čase letného slnovratu). Čím južnejšie, tým je počet polárnych nocí vyšší.
[úprava] Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov
Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade letného slnovratu:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
pre severnú pologuľu: (90° - x) + 23,5° = y
pre južnú pologuľu: (90° - x) - 23,5° = y
(v prípade, že „x“ je menšie ako 23,5°, dosiahneme výsledok odpočítaním „y“ od 180° , teda „180° - y“ )
Pre Bratislavu platí 90° - 48° + 23,5° = 65,5° = v lete dopadajú slnečné lúče pod najväčším uhlom 65° 30'.
